Americká štúdia, vykonaná vedcami z Kalifornskej univerzity a Inštitútu imunológie v kalifornskom La Jolla zistila, že reakcia T-lymfocytov (T-buniek) u pacientov, ktorí boli očkovaní alebo prekonali koronavírusovú infekciu, bola rovnako silná, keď čelili novým variantom koronavírusu – vrátane tých, ktoré boli prvýkrát odhalené v Anglicku, Brazílii, Juhoafrickej republike a Kalifornii.
Predpokladá sa, že T-bunky, ktoré si „pamätajú“ prekonané infekcie a zabíjajú patogény, ak sa opäť objavia, majú veľký vplyv na to, ako dlho ľudia zostávajú odolní voči infekciám a chorobám.
Existuje niekoľko podtypov, vrátane zabijackych T-buniek, pomocných T-buniek a pamäťových T-buniek. B-lymfocyty (B-bunky) sú ďalším základným typom bielych krviniek a produkujú protilátky.
Nové poznatky tak môžu zmierniť obavy z toho, že niektoré nové varianty koronavírusu prekabátia existujúce vakcíny, uviedol denník Financial Times.
„Tieto dáta prinášajú pozitívne správy vzhľadom k opodstatnenému znepokojeniu nad dopadom variantov SARS-CoV-2 na snahy dostať súčasnú pandémiu pod kontrolu a eliminovať ju,“ uviedli vedci. „Hoci sa nepredpokladá, že by cirkulujúce pamäťové T-bunky boli účinné pri prevencii infekcie SARS-CoV-2, je pravdepodobné, že môžu znížiť závažnosť priebehu covidu-19,“ doplnili.
Štúdia, ktorá potrebuje ešte ďalšie skúmanie zistila, že nové varianty koronavírusu majú „zanedbateľný dopad“ na reakciu pomocných a zabijackych T-buniek v porovnaní s pôvodným kmeňom odhaleným v čínskom Wu-chane. Odozvu na varianty koronavírusu vedci skúmali v krvnom sére ľudí, ktorí covid-19 prekonali a ľudí, ktorí boli očkovaní vakcínami Moderna alebo Pfizer/BioNTech.
Nová štúdia však prichádza v čase, keď sa objavili znepokojujúce dáta z Brazílie. Mutácia, ktorá je označovaná ako P.1 a ktorá sa rozšírila do viac ako 25 krajín sveta, vyvoláva menej účinnú protilátkovú reakciu u očkovaných a uzdravených ako predchádzajúce varianty koronavírusu. Vedci v nej testovali variant P.1 na krvnej plazme 20 ľudí, ktorí prekonali covid-19 a ôsmich ľudí, ktorí boli očkovaní vakcínou Coronavac od čínskeho výrobcu Sinovac.
Tím vedcov z univerzity v Sao Paule a univerzity v Campinas zistil, že variant P.1, ktorý bol odhalený koncom minulého roka, generuje šesťkrát menej protilátok v porovnaní s variantom, ktorý kolovala skôr. Vedci uviedli, že vakcína proti chrípke sa pritom bežne vylepšuje, ak sa zistí, že nový kmeň vyvoláva štyrikrát menej protilátok.
Táto štúdia, ktorá tiež zatiaľ nebola podrobená oponentúre zistila, že pre protilátky bolo ťažké sa naviazať na takzvaný spike proteín variantu P.1, ktorý vírus využíva pre odomknutie napadnutej bunky. Genetická sekvencia tohto variantu sa pritom od tej pôvodnej odhalenej vo Wu-chane líši 17 mutáciami, vrátane troch, ktorých sa týkajú zmeny na spike proteíne.
Jeffrey Barrett z britského výskumného Wellcomovho Sangerovho inštitútu uviedol, že štúdia vyvoláva určité znepokojenie ohľadom toho, či budú vakcíny menej účinné proti variantu P.1. Zdôraznil tiež, že by sa nemalo zabúdať na funkciu T-buniek.
Variant P.1 bol odhalený v brazílskom meste Manaus a je spájaný s masívnym nárastom počtu chorých, ktorí zaplnili tamojšie nemocnice. Variant začal v meste rýchlo prevažovať a doteraz sa rozšírila do najmenej 17 z 26 brazílskych štátov.
Zistilo sa, že je, podobne ako varianty odhalené v Británii a Juhoafrickej republike, nákazlivejší než kmene, ktoré sa šírili začiatkom minulého roka.