Ľudia v komunitách, kde je málo peňazí, sú rovnako spokojní ako ľudia z bohatých spoločností. Je to preto, že sa zameriavajú na iné hodnoty vrátane rodiny a krásy prírody, vysvetľujú vedci.
Toto zistenie spochybňuje predpoklad, že hospodársky rast zlepší duševnú pohodu obyvateľov chudobných krajín, konštatuje server studyfinds.org.
Ľudia v menej zarábajúcich lokalitách pripisujú svoje šťastie tomu, že trávia veľa času s rodinou a sú v intenzívnom kontakte s prírodou, vysvetľuje vedúca autorka štúdie Dr. Sara Minarrová z Inštitútu environmentálnych vied a technológií na Autonómnej univerzite v Barcelone.
Štúdia sa zamerala na 678 osôb vo veku približne od 20 do 50 rokov na Šalamúnových ostrovoch a v Bangladéši, dvoch krajinách s veľmi nízkymi príjmami. Celkovo u účastníkov zaznamenali pozoruhodne vysokú úroveň šťastia, najmä v komunitách s najnižšou úrovňou zárobkov. Úroveň šťastia by sa dala porovnať so škandinávskymi krajinami, ktoré sa v takýchto prieskumoch zvyčajne umiestňujú na popredných priečkach.
V skutočnosti, kde sa peniaze viac používali, ako napríklad v urbánnych oblastiach Bangladéša, miera šťastia poklesla.
„Naša štúdia naznačuje možné spôsoby dosiahnutia šťastia, ktoré nesúvisia s vysokými príjmami a materiálnym bohatstvom,“ hovorí Eric Galbraith, profesor na McGillovej univerzite. „Je to dôležité, pretože ak tieto výsledky aplikujeme na iné oblasti a dokážeme určiť faktory, ktoré prispievajú k subjektívnemu blahobytu, môže nám to pomôcť obísť niektoré environmentálne náklady spojené s dosiahnutím sociálneho blahobytu v najmenej rozvinutých krajinách.“
Výskumníci navštívili malé rybárske komunity a s účastníkmi niekoľkokrát v priebehu pár mesiacov komunikovali s pomocou miestnych prekladateľov. Viedli osobné rozhovory, neočakávane im telefonovali – všetko v snahe zistiť informácie o tom, čo pre obyvateľov predstavuje šťastie. Ľudia im hovorili o svojich náladách, životnom štýle, rybolovných aktivitách, príjme v domácnosti a úrovni integrácie.
Podľa profesora Chrisa Barringtona-Leigha z McGillovej univerzity výskum potvrdzuje, že šťastie v zásade nesúvisí s ekonomickými výsledkami. „Keď sú ľudia v pohode, bezpečí a slobodne si môžu užívať život v silnej komunite, sú šťastní – bez ohľadu na to, či vôbec zarábajú nejaké peniaze.“
Štúdia, publikovaná v časopise PLOS ONE, podporuje predchádzajúci výskum, ktorý ukazuje, že keď spoločnosti bohatnú, nedochádza k celkovému nárastu šťastia. Možno preto nie je ani prekvapujúce, že obyvateľov bohatých západných krajín sužujú vo veľkom depresie. Dôvodom je čiastočne to, že peniaze vyvolávajú závisť, hovoria psychológovia.
Jedna štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 1200 Američanov, zistila, že tí, ktorí si cenia čas nad peniazmi, boli v skutočnosti šťastnejší. Ďalšia americká štúdia týkajúca sa 2000 milionárov došla k záveru, že títo milionári budú musieť aspoň zdvojnásobiť svoje bohatstvo, aby boli naozaj šťastní.