Vyvolávajú to endokanabinoidy, molekuly prirodzene vytvárané telom, ktoré pôsobia podobne ako kanabis. Vedci to zistili meraním rôznych chemických zlúčenín, keď účastníci výskumu kráčali a bežali na bežiacom páse.
Aj keď mali zablokované svoje opiátové receptory, čo znamená, že endorfíny nemohli mať žiadny vplyv na ich mozog, stále boli po behu ako v opojení.
Štúdia ukazuje, že tieto kanabinoidné molekuly môžu mať veľký vplyv na úzkosť a náladu, aj keď si ich naše telo vyrába prirodzene.
Cvičenie sa všeobecne oceňuje, pretože sa po ňom cítime dobre a zbavujeme sa stresu. Zvyčajne sa to opisuje ako eufória – pocity extrémnej radosti alebo potešenia spojené so zmiernenou úzkosťou a nižšou citlivosťou na bolesť. Inými slovami, ak si natiahnete v polovici behu sval, stav „opojenia“ vám môže zabrániť, aby ste to pocítili.
Minulé výskumy to spájali s vylučovaním endorfínov, ktoré sú známe ako „chemikálie vyvolávajúce dobré pocity“, pretože vďaka nim telo necíti bolesť. Endorfíny sú typ opiátov, molekúl správajúcich sa podobne ako morfium.
V posledných rokoch však vedci zistili, že dôležitú úlohu zohráva aj iný typ prirodzene sa vyskytujúcej molekuly. Ide o endokanabinoidy (eCB), majú teda podobný názov ako endorfíny, čo nie je náhoda. Látky eCB pôsobia podobne ako bežné kanabinoidy, molekuly v konope. Môžu spôsobiť eufóriu a zmierniť úzkosť, ale tiež regulovať telo inými spôsobmi, ktoré sa vedci ešte stále snažia pochopiť.
Nový výskum vedcov z Univerzitného zdravotníckeho centra Hamburg-Eppendorf a Zdravotníckeho centra Univerzity Johannesa Gutenberga, publikovaný minulý mesiac v časopise Psychoneuroendocrinology, pomáha k pochopeniu toho, ako tieto chemikálie fungujú. Nová štúdia nadväzuje na minulé výskumy, ktoré nemeckí výskumníci robili na myšiach. U nich sa pozorovala menšia úzkosť po fyzickej aktivite a nesúviselo to s endorfínmy, ale s eCB.
Výskumníci poukazujú na to, že eCB môžu ľahko prejsť z krvného riečiska do mozgu vďaka ich molekulárnej štruktúre, čo im uľahčuje ovplyvňovanie mozgu počas cvičenia. Endorfíny majú inú štruktúru a nemôžu prejsť tak ľahko.
Pre zopakovanie svojej štúdie na myšiach výskumníci našli 63 ľudí, ktorí pravidelne chodia behať alebo vykonávajú iné vytrvalostné cvičenia.
Polovica z účastníkov dostala naltrexon, liek, ktorý blokuje opiátové receptory, čo znamená, že endorfíny neboli schopné ovplyvniť ich mozog, keď cvičili. Neurochemická aktivita každej osoby v štúdii sa merala dvakrát: raz počas behu a raz počas chôdze. Všetky testy sa uskutočnili na bežiacom páse, aby sa dalo zabezpečiť, že všetci cvičili rovnakým tempom.
Výskumníci merali chemické zloženie krvi každého bežca pred a po cvičení. Požiadali tiež účastníkov, aby si zapísali, ako sa cítia, pomocou štandardizovaných stupníc na posúdenie úrovní úzkosti.
Účastníci po behu vykazovali zvýšenú eufóriu a zmiernenú úzkosť, čo sú štandardné ukazovatele bežeckého „opojenia“. Medzi skupinou so zablokovanými opiátovými receptormi a skupinou s placebom nebol významný rozdiel, čo znamená, že endorfíny nemali žiadny vplyv.
Namiesto toho výskumníci zistili vyššie úrovne eCB. Rovnako ako u myší z ich predchádzajúcej štúdie, títo bežci sa prirodzene dostávali do „opojenia“, keď cvičili.
Táto štúdia je však stále predbežná. Je ťažké vedecky dokázať, že eCB spôsobujú bežecké „opojenie“, keď nevieme, čo sa stane, ak by eCB neboli schopné ovplyvňovať mozog, konštatuje server Daily Mail s tým, že ten liek, s ktorým výskumníci v minulosti blokovali eCB receptory, už nie je na trhu.