Porozumenie procesu, ktorý vedie k okamihu smrti, je dôležité pre transplantačnú medicínu.
„Kým praskne žiarovka, niekedy chvíľku bliká. V srdci je to podobné. Okamih smrti je z biologického pohľadu proces. Z právneho a etického hľadiska však smrť za proces považovať nemožno, a preto na základe celospoločenskej dohody pracujeme so smrťou ako s okamihom,“ uviedla Kateřina Rusinová, ktorá je prednostkou Kliniky paliatívnej medicíny 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (1. LF UK) a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, ktorá sa štúdie zúčastnila.
To, ako tento okamih určiť, bolo cieľom štúdie, do ktorej sa zapojili dve desiatky jednotiek intenzívnej starostlivosti v Kanade, Česku a v Holandsku. Podľa zástupcov UK výskumníci požiadali viac ako 600 rodín, aby lekárom umožnili sledovať životné funkcie ich blízkych pri umieraní.
Výsledky štúdie, ktorú publikoval New England Journal of Medicine, ukázali, že srdcová aktivita sa pri umieraní môže po zastavení opäť na chvíľu obnoviť. Podľa vedcov bol najdlhší čas medzi zastavením srdca a krátkodobým obnovením jeho činnosti štyri minúty a 20 sekúnd.
Nikdy sa však nestalo, že by sa krvný obeh obnovil trvalo, alebo že by pacient nadobudol vedomie. Štúdia tak podľa odborníkov poskytla dôkazy podporujúce prístup, kedy sa po zástave srdca čaká päť minút, kým lekár stanoví čas úmrtia. Dáta je možné použiť na formulovanie ďalších zásad pre darcovstvo orgánov.