Podľa silnejúceho objemu zistených dát môže náš psychický stav ovplyvniť reakciu imunitného systému na novú vakcínu – vrátane vytvorenia ochranných protilátok, ktoré nám pomôžu infekciu odraziť, napísal spravodajský server The Guardian.
Už vieme, že telesné faktory, ako je index telesnej hmotnosti (BMI), môžu mať okamžitý vplyv na účinnosť vakcíny. Koncom februára napríklad štúdia talianskych zdravotníkov zistila, že obezita tlmí reakciu protilátok na vakcínu spoločnosti Pfizer/BioNTech.
Psychická pohoda je dôležitá
Ale podľa toho, čo je známe o rôznom očkovaní na ďalšie choroby, sa zdá byť jasné, že naše psychické zdravie a celková úroveň stresu tiež hrajú dôležitú úlohu.
„Existuje dosť široké názorové spektrum na to, ktoré veci môžu pomôcť alebo naopak škodiť imunitnému systému,“ povedal profesor Daniel Davis, imunológ Manchesterskej univerzity. „Ale väčšina vedcov sa zhoduje, že stres naň má vplyv,“ dodal.
Priekopníčkou výskumu tejto problematiky je profesorka Janice Kiecoltová-Glaserová z lekárskej fakulty Štátnej univerzity v Ohiu. V 90. rokoch vyšetrovala skupinu študentov medicíny, ktorí dostali očkovanie proti žltačke typu B počas veľmi náročnej série skúšok.
Toto očkovanie zvyčajne vyžaduje tri injekcie podané počas sedemmesačného obdobia. Ale 25 percent študentov si začalo vyvíjať úroveň protilátok už po prvej dávke. Všetci mali spoločný jeden rys – podstatne nižšiu hladinu úzkosti ako ostatní študenti. Zdá sa teda, že ich pohodový prístup podporil rýchlejšiu imunitnú reakciu.
Aby preskúmal následky stresu u staršej populácie, zameral sa tím Kiecoltovej-Glaserovej na skupinu účastníkov, ktorí sa starali o manžela či manželku s demenciou. Je známe, že nepretržitá starostlivosť dokáže nesmierne zvýšiť hladinu stresu – a Kiecoltová-Glaserová zistila, že oslabuje reakciu tela na očkovanie proti chrípke.
Štyri týždne po tom, ako boli zaočkovaní, malo len 38 percent vystresovaných opatrovateľov klinicky významne zvýšené množstvo daných protilátok, v porovnaní s 66 percentami ľudí z kontrolnej skupiny, ktorí boli rovnakého veku a pochádzali z rovnakého ekonomického prostredia. V tomto prípade boli následky stresu obzvlášť viditeľné u starších účastníkov štúdie, u ktorých je známe, že majú všeobecne slabšiu imunitnú reakciu.
Chronický stres narúša reakciu protilátok
Dôležitá je tiež skutočnosť, že psychické vypätie môže mať dlhodobý efekt na trvanie ochrany poskytnutej vakcínou. „Nielenže trvá dlhšie, než sa vyvinie klinická ochranná reakcia na vakcínu, ale zdá sa, že chronický stres tiež narúša reakciu protilátok,“ povedala Annelise Madisonová, klinická psychologička z laboratória Kiecoltovej-Glaserovej, ktorá sa nedávno podieľala na štúdii zameriavajúcej sa na dôsledky tohto výskumu na pandémiu covidu-19. „Imunita potom nemusí vydržať dosť dlho, a to by si mohlo vyžiadať častejšie očkovanie s cieľom udržania imunity,“ dodala Madisonová.
Následky stresu môžu závisieť na našom osobnom mechanizme, akým sa dokážeme vysporiadavať s problémami. Profesorka Suzanne Segerstromová z Kentucky univerzity zistila, že neustále „premieľanie“ negatívnych myšlienok môže zvýšiť vplyv stresu na imunitný systém, čo neplatí u ľudí, ktorí sú schopní sa rozptýliť.
Toto zistenie môže vysvetliť, prečo vysoko neurotickí ľudia vykazujú oslabenú reakciu na očkovanie. Všeobecne vzaté majú ľudia s neurotickou osobnosťou tendenciu sa zaoberať svojimi obavami dlhší čas, čo môže zväčšiť a predĺžiť ich reakciu na relatívne malé stresové faktory. To potom môže ich zdravie poškodiť v mnohých ohľadoch – vrátane podstatne zníženej schopnosti vytvoriť si dlhodobú ochranu po očkovaní proti chrípke.
Reakciu na očkovanie môže ovplyvniť aj spánok
Naša reakcia na očkovanie môže tiež závisieť od spánku, ktorý je stresom často narušovaný. A ďalším faktorom je úroveň spoločenskej podpory, ktorú dostávame. Teraz je všeobecne prijímaný názor, že samota môže byť svojim vlastným zdrojom nešťastia a zväčšovať vplyv takých vecí, ako je chudoba.
Dokonca aj malé, každodenné problémy sa môžu zdať viac zahlcujúce a ochromujúce, keď nemáme okolo seba ľudí, ktorí nám pomáhajú naše bremeno uľahčiť. Ľudia s menšou spoločenskou sieťou, ktorú predstavuje napríklad počet ľudí, s ktorými sú každý mesiac v kontakte, majú podľa dostupných zistení slabší ochranu po očkovaní.
Z rovnakých dôvodov môže účinnosť na očkovanie závisieť dokonca aj na kvalite manželstva. Podľa jednej štúdie šťastnejšie páry mali účinnejšiu imunitnú reakciu na očkovanie proti chrípke ako tie, kde mali manželia pocit, že nemajú dostatočnú citovú väzbu so svojim náprotivkom.