Vedci z Ohijskej štátnej univerzity zistili, že celkový zdravotný stav mladších generácií v USA sa časom zhoršuje. Konkrétne mileniáli a členovia generácie X čelia vyššiemu riziku chorôb a úmrtí ako ich rodičia narodení v časoch amerického „baby boomu“ po druhej svetovej vojne.
Zo štúdie vyplýva, že generácia X (narodená v rokoch 1965–1980) a generácia Y (alebo mileniáli, narodení 1981–99) vykazujú horšie fyzické zdravie a správajú sa menej zdravo. Týka sa to napríklad konzumácie alkoholu a fajčenia, pričom je u nich vyššia miera depresie a úzkosti.
„Zhoršenie zdravotných profilov, ktoré sme zistili u generácie X a generácie Y, je alarmujúce,“ hovorí hlavný autor a profesor sociológie Hui Zheng v tlačovej správe univerzity. „Ak nenájdeme spôsob, ako spomaliť tento trend, môžeme byť svedkami nárastu chorobnosti a úmrtnosti v Spojených štátoch, keď budú tieto generácie starnúť.“
Zheng skúmal spolu s postgraduálnou študentkou Paolou Echaveovou zdravotné údaje o takmer 700.000 ľuďoch, ktoré zhromaždilo americké Národné stredisko pre zdravotné štatistiky.
Výskumníci študovali osem kľúčových markerov, ktoré vedú k metabolickému syndrómu. Tento stav zahrnuje množstvo zdravotných problémov vrátane srdcových chorôb, mŕtvice, chorôb obličiek a cukrovky. Medzi markery týchto chorôb patrí veľký obvod pásu, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu a vyšší index telesnej hmotnosti (BMI). Tím tiež skúmal marker pre chronický zápal a ďalší pre funkciu obličiek.
Výsledky ukazujú, že od generácie „baby boomu“ je metabolický syndróm čoraz častejším hlavným zdravotným problémom u belošskej populácie. U černošských Američanov narastá chronický zápal, najmä u mužov.
„Zhoršujúci sa trend v zdraví príslušníkov posledných generácií je šokujúcim zistením,“ konštatuje Zheng. „Naznačuje to, že v nasledujúcich rokoch sa v Spojených štátoch črtajú problematické zdravotné vyhliadky.“
Aj keď štúdia neponúka jasnú odpoveď, prečo sú mladí Američania menej zdraví, vedci skúmali dve možné príčiny – obezitu a fajčenie. Domnievajú sa, že rastúca miera obezity by mohla čiastočne pomôcť vysvetliť nárast prípadov metabolického syndrómu, avšak nevysvetľuje prudký nárast chronického zápalu.
Fajčenie, ako ďalšia možná príčina zhoršeného zdravia, je u mladších generácií čoraz populárnejšie. Štúdia tiež ukazuje, že pravdepodobnosť nadmerného pitia alkoholu stúpa od generácie X, najmä u ľudí narodených v rokoch 1973–80. Platí to obzvlášť pre mužov.
Užívanie drog vrcholilo u ľudí narodených na konci „baby boomu“ (v rokoch 1956–64) a potom klesalo. Tento trend opäť vzrástol u príslušníkov neskorej generácie X. U hispánskych Američanov sa ich užívanie drog v priebehu času stále zvyšovalo, píše sa v štúdii.
Zo štúdie, zverejnenej v časopise American Journal of Epidemiology, vyplýva, že spolu so zlozvykmi narastá úzkosť a depresia, a to u belochov od osôb narodených cez druhú svetovú vojnu až po generáciu Y. Vedci poznamenávajú, že miery úzkosti a depresie zostali u černochov relatívne rovnaké.
Zheng varuje, že vedci možno ani nevidia celý rozsah zdravotných problémov ovplyvňujúcich mladšie generácie. „Ľudia v generáciách X a Y sú stále relatívne mladí, takže môžeme podceňovať ich zdravotné problémy,“ vysvetľuje profesor z Ohijskej štátnej univerzity. „Keď budú starnúť a bude sa u nich objavovať čoraz viac chronických chorôb, získame lepší prehľad o ich zdravotnom stave.“
Zheng poznamenáva, že priemerná dĺžka života už bola v minulých mesiacoch výrazne zasiahnutá pandémiou koronavírusu. Trend sa môže v nasledujúcich rokoch iba zhoršovať. „Naše výsledky naznačujú, že bez účinných strategických zásahov nebudú tieto znepokojujúce trendy dočasné, ale budeme s nimi musieť bojovať ďalej,“ dodáva profesor Zheng.