Obedová prestávka je pre mnohých kancelárskych pracovníkov jedinou reálnou možnosťou, ako sa trochu odreagovať počas dlhého pracovného dňa. A aj vtedy podľa jednej štúdie polovica ľudí konzumuje obed na svojom pracovnom stole.
Zamestnávatelia zrejme nepozerajú radi na tých zamestnancov, ktorí si zvyknú často robiť krátke prestávky, konštatuje server newatlas.com. Môže sa zdať, že krátke podebatenie s kolegami alebo občasné vychádzky od stola nesvedčia o sústredení sa na prácu, ale čoraz viac výskumov naznačuje, že mikroprestávky môžu zahnať únavu, vylepšiť pohodu a v konečnom dôsledku aj pracovný výkon.
„Mikroprestávka je, už len podľa názvu, krátka,“ vysvetľuje Sophia Choová zo Severokarolínskej štátnej univerzity a spoluautorka štúdie zverejnenej v časopise Journal of Applied Psychology. „Ale päťminútová prestávka môže byť veľmi prospešná, ak si ju urobíte v správnom čase“.
V rámci nového výskumu sa zamerali na správanie dvoch skupín kancelárskych pracovníkov, 98 osôb v Spojených štátoch a 222 osôb v Južnej Kórei. Sledovali ich pohyb v pracovnom čase, pýtali sa ich na kvalitu spánku a všeobecne na pocity únavy.
Vedci sa zaujímali, ako ranná únava, zrejme zo zlého spánku, ovplyvnila frekvenciu mikroprestávok v následnom pracovnom dni. Tí, ktorí boli ráno unavení, si podľa predpokladov robili častejšie mikroprestávky. Ako dôležité sa však ukázalo, že tí, ktorí si dali krátku prestávku, hlásili celkovo lepšie zapojenie sa do práce a menšiu únavu na konci dňa.
„Mikroprestávky vám v zásade pomáhajú kontrolovať počas dňa vaše zdroje energie a to je obzvlášť prínosné v dni, keď sa cítite unavení,“ hovorí Choová. Kľúčovou podmienkou pre to, aby boli mikroprestávky prospešné, je umožniť zamestnancom, aby si urobili mikroprestávku, kedy chcú. To znamená, že zamestnávateľ nemôže stanoviť presný harmonogram prestávok, ale musí pracovníkovi dôverovať a ponechať mu istú autonómiu.
„Z našej štúdie vyplýva, že je v najlepšom záujme firmy dať zamestnancom autonómiu tým, že im umožní mikroprestávky, kedykoľvek ich budú potrebovať,“ hovorí Choová. „Keď majú ľudia dojem, že sa zamestnávateľ zaujíma o ich zdravie, cítia sa viac oprávnení slobodne sa rozhodovať, kedy si urobiť mikroprestávku a v akej forme. A to je v konečnom dôsledku dobré pre zamestnávateľa aj zamestnanca“.
Myšlienka rozdelenia pracovného dňa na kratšie fázy sústredenia sa, ktoré sú prerušované kratučkými prestávkami, pochádza z kľúčovej štúdie z 80. rokov minulého storočia. Tento výskum zistil, že 40-minútové fázy plnej pozornosti rozdelené krátkymi pauzami vedú k nižšiemu srdcovému tepu a menšiemu počtu pracovných chýb. Výskum však vtedy nevedel stanoviť ideálnu dĺžku mikroprestávky – napríklad, či stačí 30 sekúnd.
Odvtedy množstvo štúdií odhalilo výhody rozdelenia pracovného času mikroprestávkami. Objavilo sa množstvo spôsobov ich strávenia – od 40-sekundových prestávok vyplnených výhľadom na mestskú zeleň po surfovanie na internete. Vedci síce nevymysleli v tomto smere najideálnejšiu metodológiu, ale tento nový výskum preukazuje, že dôležitá je autonómia zamestnanca, ktorý si môže dávkovať vlastnú energiu a zapájať sa do práce tak, aby mu to vyhovovalo.