Akí boli Vikingovia? Štýloví a otvorení svetu

Vikingovia sú všeobecne vykresľovaní ako bojovníci, ktorých lúpežné výpady boli bleskurýchle a krvavé. Reputácia, ktorá nie je úplne nezaslúžená, si ale žiada podrobnejšie vysvetlenie.

08.04.2021 20:00
vikingovia Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

Päť vecí, ktoré by ste o Vikingoch mali vedieť:

Pôvod ich mena: Rovnako ako ďalšie údaje o nich, je aj pôvod mena predmetom diskusií. Vo Staroseverčine, predchodcovi dnešných škandinávskych jazykov, sa objavuje slovo „vikingr“, ktoré označuje osobu, a termín „viking“ pre opísanie konkrétneho druhu činnosti.

„Škandinávci o sebe samých nikdy nehovorili ako o Vikingoch v zmysle identity kohokoľvek zo Škandinávie. Slovo skôr označovalo činnosť, nájazdy alebo osoby, ktoré sa tomu venovali,“ vysvetľuje Jan Bill, profesor vikingskej archeológie a kurátor múzea vikingských lodí v Osle.

„Dnešnou praxou je ale používať termín Viking na opis všetkého škandinávskeho z vikingského obdobia,“ dodáva Bill. Takzvané vikingské obdobie nemá pevne stanovené hranice, spravidla býva datované medzi polovicu 8. a polovicu 11. storočia.

Marihuana a Budha: Vikingovia nielen plienili, ale boli tiež zdatní obchodníci so širokou sieťou kontaktov od Kaspického mora po Grónsko. Nie je to síce isté, ale je možné, že Vikingovia doplávali do Ameriky päť storočí pred Krištofom Kolumbusom.

O rozmanitosti ich obchodovania vypovedajú archeologické nálezy pohrebných lodí z Osebergu, vystavených v múzeu v Osle. U jednej z pochovaných žien sa našiel kožený miešok s marihuanou. „Semená mohli slúžiť na rekreačné alebo liečebné účely alebo tiež k pestovaniu rastlín konope na výrobu textílií alebo povrazov,“ uvádza Jan Bill.

Na rôznych vikingských náleziskách sa objavili tiež látky a perly z Orientu alebo arabské mince, často rozseknuté, pretože Vikingovia ich nepoužívali pre ich nominálnu hodnotu, ale kvôli váhe striebra a ďalších cenných kovov. Na švédskom ostrove Helga našli archeológovia bronzovú sošku Budhu, ktorá tiež spadá do tohto obdobia.

Drakkar áno či nie: Tento výraz privádza k nepríčetnosti puristov medzi historikmi, ktorí zdôrazňujú, že hoci znie autenticky, pochádza z 19. storočia. Vychádza z moderného švédskeho slova „drake“, v množnom čísle „Drakar“, ktoré označuje draka a odkazuje na mýtické zviera, ktoré zdobilo provy vikingských lodí.

Veľmi podobné termíny sa vyskytujú aj vo Staroseverčine. Pojem „Drek“, v množnom čísle „drekar“, sa objavil v siedmich básňach z obdobia Vikingov. „Nebol to technický, ale skôr poetický termín,“ vysvetľuje Bill.

Naopak zhoda panuje o tom, že tieto lode s malým ponorom, ktoré mali veslá, plachty alebo oboje, boli veľmi obávané pre svoju obratnosť, rýchlosť a schopnosť prekonať more i dôjsť po riekach hlboko do vnútrozemia.

Fešáci a nie Otrhanci: Vikingovia sú často na ilustráciách zobrazovaní ako strapatí muži s rohatými prilbami, ale podľa odborníkov boli skôr štýloví a dbali o svoj zovňajšok.

„Ich oblečenie bolo veľmi farebné. Milovali šperky a ozdoby. Mali ďaleko k nudnému štýlu, v ktorom sú zobrazovaní, v skutočnosti dbali o svoj vzhľad. Umývali a strihali si vlasy a fúzy s veľkou starostlivosťou,“ vysvetľuje archeologička Camilla Cecilie Wennová z múzea kultúrnej histórie univerzity v Osle.

Prilba s rohmi je „moderný výmysel z obdobia romantizmu“, upresňuje Jan Bill. „Na žiadnej nájdenej helme z vikingského obdobia alebo predchádzajúcich stáročí neboli rohy,“ dodáva. Prvotný „omyl“ spôsobil údajne v roku 1876 autor kostýmov Carl Emil Doepler pri inscenácii opery Richarda Wagnera Prsteň Nibelungov inšpirovaný germánskou mytológiou, kde bojovníkom pridal rohy.

Pripiť si na zdravie: Podľa jednej z legiend vďačíme za zvyk priťuknúť si nápojmi práve Vikingom. Tí údajne zrážali svoje poháre s pivom alebo medovinou tak razantne, aby sa obsahy oboch premiešali a obaja konzumenti si boli istí, že ich nápoj nie je otrávený. Pre túto teóriu však neexistujú žiadne dôkazy. Napriek poverám Vikingovia ani nepili z lebiek zabitých nepriateľov.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #kultúra #Škandinávia #bojovníci #Vikingovia