Chcete žiť dlhšie? Vyriešte si svoje spory okamžite

Kvári vás pondelková pracovná hádka ešte v piatok? Každodenné stresové faktory na vás útočia zo všetkých strán a negatívnym situáciám sa niekedy jednoducho nevyhnete.

04.04.2021 06:00
zlo, hnev, hádka, agresia, domáce násilie Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Výskumníci z Oregonskej štátnej univerzity tvrdia, že spôsob, akým riešite denné konflikty, môže vážne ovplyvniť vaše zdravie. Z ich štúdie vyplýva, že keď si vyriešite spory okamžite, emocionálny následok z hádky je prakticky nulový.

Autori štúdie, zverejnenej v časopise The Journals of Gerontology: Series B., konštatujú, že zmierňovanie chronického stresu hrá kľúčovú úlohu pri zlepšovaní celkového zdravotného stavu. Je to dôležité pri prevencii porúch duševného zdravia a telesných chorôb spôsobených stresom.

„Každý zažíva stres vo svojom bežnom živote. Stresovým záležitostiam sa nevyhnete. Ale spôsob, s akým s nimi skoncujete a vyriešite ich, sa odzrkadlí na vašej pohode,“ hovorí autor štúdie Robert Stawski.

Predošlé výskumy ukázali, ako veľmi môže chronický stres vplývať na ľudské zdravie. Emocionálne napätie môže viesť napríklad k depresii, úzkosti alebo telesným problémom vrátane choroby srdca a problémom tráviaceho ústrojenstva. Stres vie dokonca oslabiť imunitný systém a spôsobuje problémy aj s plodnosťou. Pokým mnohí môžu považovať za hlavné stresory peniaze alebo zločinnosť, podľa vedcov môžu mať vážne dôsledky aj malé problémy.

„Denné stresory, obzvlášť malé konflikty, ktorým čelíme počas dňa, môžu mať dlhodobý vplyv na úmrtnosť a veci ako je kognitívna funkcia alebo zápal,“ domnieva sa doktorandka z Oregonskej štátnej univerzity Dakota Witzelová.

Stawski a Witzelová skúmali údaje zhromaždené dlhodobým výskumom National Study of Daily Experiences a pýtali sa viac ako 2000 ľudí, ktorí hlásili svoje pocity a emocionálne zážitky za osem dní po sebe.

Tím sa zameral na spory každého respondenta a tiež spory, ktoré mohol mať, ale sa im vyhol. Stawski a Witzelová potom posudzovali, ako sa u daného človeka po týchto incidentoch menili negatívne a pozitívne emócie – či už v ten deň alebo o deň neskôr.

Keď stresory ovplyvnili niekoho emocionálne, vedci označili okamžité nárasty negatívnych emócií alebo pokles v pozitývnych emóciách ako reaktivitu. Dlhodobý emocionálny vplyv z týchto udalostí nazvali pozostatok. Pomocou týchto kritérií tím stanovil negatívny a pozitívny vplyv sporov na účastníka alebo po aký stupeň niekto cíti tieto emócie v ktorýkoľvek deň.

Z výsledkov vyplýva, že ak sa spory vyriešili okamžite v ten deň, veľmi to prospelo emocionálnej pohode daného človeka. U účastníkov, ktorí si problémy vyriešili, zaznamenali približne polovicu emocionálnej reaktivity, ako u tých, ktorí s riešením sporov otáľali. V deň po týchto incidentoch výsledky poukázali na ešte väčší rozdiel. Ľudia, ktorí cítili, že vyriešili svoj stres deň predtým, na druhý deň nevykazovali žiadny nárast negatívnych emócií.

Výskumníci tiež zistili, že pri zvládaní stresových situácií hrá úlohu aj vek. U ľudí starších ako 68 rokov bola o viac ako 40 percent vyššia pravdepodobnosť, že úspešne vyriešia svoje konflikty, ako u osôb mladších ako 45 rokov. Emocionálny vplyv vyriešenia sporov však zostal rovnaký bez ohľadu na vek.

Podľa vedcov starší dospelí zvládajú lepšie stresové situácie z viacerých dôvodov. Snažia sa zrejme ignorovať emocionálne problémy, pretože už im nezostáva toľko rokov života ako tým mladším. Stawski a Witzelová sa taktiež domnievajú, že starší dospelí majú viac skúseností pri zvládaní sporov a stresu.

Aj keď sa niektoré každodenné stresory nedajú ovládať, výskumníci podľa serveru studyfinds.org tvrdia, že samotný nedostatok kontroly nad sebou samým je emocionálnym stresorom. Čím viac ľudia pracujú na svojich reakciách na určité situácie, tým lepšie pre ich zdravie.

„Niektorí ľudia jednoducho reagujú rýchlejšie ako iní,“ dodáva profesor Stawski. „To, že si vyriešite svoje spory, je veľmi dôležité preto, aby ste si udržali svoju pohodu v každodennom živote.“

1 debata chyba
Viac na túto tému: #hádka #spor #štúdia #vedci #výskum #stres