Vedci: Naši predkovia maľovali v jaskyniach v eufórii a pre mimozemšťanov

Prehistorické skalné maľby sú mimoriadne pôsobivé, ak ich ale vôbec uvidíme. Niektoré z tých najdokonalejších sú ponorené do čiernočiernej hlbiny jaskýň, k niektorým sa sotva dá dostať, nieto ešte oceniť ich umeleckú hodnotu.

16.04.2021 07:23
10

Odpoveď na to, prečo vznikli práve tam, hľadali Jafit Kedarová a Ran Barkai z telavivskej univerzity, informoval izraelský denník Haarec.

Závery štúdie publikovali v špecializovanom časopise archeológie Time and Mind. Položili si otázku, čo viedlo pred desiatkami tisíc rokov obyvateľov jaskýň k tomu, aby sa vnárali do hĺbky podzemia a maľovali na steny. A dospeli k záveru, že svoju úlohu mohlo zohrať prostredie s malým obsahom kyslíka. Alebo že tak mohli komunikovať s mimozemskými obyvateľmi sveta v podzemí.

Nemaľovali pre ostatných členov svojho kmeňa, ale aby udržali kontakt s vesmírom. Často tvorili v stave eufórie. Aby totiž v tejto tme niečo videli, zapaľovali lúče, ktoré odoberali z priestorov kyslík, čo malo vplyv na stav ich vedomia.

Kto by neprivítal zmenu vedomého stavu? Ponechajme bokom opité slony a podgurážené netopiere. U človeka halucinogény vyvolávajú mimoriadne vidiny a mnohí moderní umelci radšej odmietli odvykacie kúry, než aby nechali vyhasnúť svoj zdroj inšpirácie.

Už skôr sa predpokladalo, že umelci z doby kamennej užívali omamné látky, ale nič, čo mohli užívať, sa nenašlo. S výnimkou halucinogénu, ktorý sa užíval v prehistorickom období v Kalifornii, kde umelci žuvali durman.

Keď Jafit Kedarová skúmala jaskynné maľby v Európe, povedala si: „Prečo vchádzali do tej tmy, do takého odlúčenia, niekedy aj kilometer do vnútra? Tie jaskyne naháňajú strach, sú tam úzke priechody, neustále som si o niečo búchala hlavu.“ Mohla ich viesť zvedavosť, ako je to u speleológov. Ale oni tam namaľovali nádherné výjavy. A Kedarovej napadlo, že lúče zapálené v nevetraných priestoroch mohli vyvolať hypoxiu, ktorej dôsledkom mohli byť halucinácie a ďalšie vnemové poruchy, bez toho, aby dotyčný užil drogu.

Keď si to tí ľudia uvedomili, umelci medzi nimi potom mohli tento stav vyhľadávať zámerne. Nie všetky jaskynné maľby vznikli v hlbokej tme, niektoré sú pri vchodoch do jaskýň alebo pod skalnými prevismi. Mnohé sú ale v priestoroch, kde bol človek slepý ako netopier. A práve tam sú jedny z nejúžasnejších skalných malieb.

Kedarová s kolegami test efektu dymu na množstvo kyslíka v podzemí nevykonávala, pretože to nie je bezpečné. Využila ale vedomosti ľudí pohybujúcich sa v prostredí s malým množstvom kyslíka, ako sú piloti alebo horolezci. Tím tiež mohol simulovať podmienky v úzkych jaskyniach s pomocou softvéru vytvoreného pre archeológov a technikov, ktorí napríklad riešia ventiláciu v podzemných parkoviskách.

Preukázalo sa, že keď sa zapáli oheň v priestoroch s úzkym vchodom, koncentrácia kyslíka rýchlo klesá. Prejavom hypoxie môže byť halucinácia aj pocit vystúpenia z vlastného tela. Akonáhle to ľudia zakúsili, vstupovali do pochmúrneho prostredia s ohňom s vedomím, že jaskyňa poskytujúca málo kyslíka je miestom prechodu k inému druhu bytia, ontologickým priestorom, ktorý prvým „ľudským bytostiam poskytoval spojenie s vesmírom“, píše sa v publikovanej štúdii.

Ocitli sa v extáze a mohli veriť, že komunikujú s inými bytosťami, duchmi alebo predkami. „Skala bola membránou tkanív spájajúcich svet – tu a teraz s podsvetím za ním. Podsvetím nie ako peklom, ale svetom plnosti, blahobytu a rastu,“ usudzujú vedci.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
10 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #prehistorický človek #jaskynné maľby #jaskyňa