To, čo sa môže javiť ako márnivosť, by nakoniec mohla byť v skutočnosti iba prirodzená funkcia mozgu. Je to preto, lebo vedci tvrdia, že videnie našej vlastnej tváre v zrkadle alebo dokonca „selfie“ fotografie vyvolávajú pocity potešenia.
Zo štúdie vedcov z Osackej univerzity vyplýva, že zobrazenie tváre – hoci aj podvedomé – môže aktivovať dráhy odmeny v mozgu. Výskum slúži k pochopeniu toho, ako náš mozog umožňuje rozlišovať našu vlastnú tvár od ostatných tvárí, aj keď sú informácie prezentované podprahovo.
Čítajte aj Štúdia: Krátky spánok v strednom veku súvisí s neskoršou demenciou
V štúdii aktivovali ústredný prvok dopamínovej dráhy odmeny, keď účastníkom podprahovo zobrazovali ich tváre. Výskumníci tvrdia, že ich nové zistenia zverejnené v časopise Cerebral Cortex poskytujú nové informácie o základných procesoch v mozgu, ktoré sa podieľajú na rozpoznávaní vlastnej tváre.
„Dokážeme lepšie rozpoznať svoju vlastnú tvár v porovnaní s tvárami ostatných, dokonca aj keď sú informácie poskytované podprahovo,“ konštatuje hlavná autorka štúdie Dr. Čisa Otaová. „Avšak málo sa vie o tom, či táto výhoda je spojená s tými istými oblasťami mozgu, ktoré sú aktivované nadprahovou prezentáciou našej tváre.“
Čítajte aj Ak ste na sladké, riskujete chorobu srdca a smrť v strednom veku
Otaová vysvetľuje, že keď sme vystavení podprahovému zobrazeniu našej tváre – to znamená, že si toho nie sme úplne vedomí – aktivuje sa veľa oblastí mozgu vrátane tých, ktoré spracúvajú informácie o tvári. Mozog reaguje odlišne na nadprahové (vedomé) a podprahové (podvedomé) zobrazenia vlastnej tváre v porovnaní s tvárami ostatných.
Pomocou skenovania magnetickou rezonanciou preskúmali rozdiely medzi mozgovou aktivitou vyvolanou podprahovo prezentovanými snímkami tvárí účastníkov a tvárí ostatných. Skúmali tiež aktiváciu mozgu vyvolanú podprahovo prezentovanými snímkami tvárí s upravenými črtami.
„Zistili sme, že aktivácia vo ventrálnej tegmentálnej oblasti, ktorá je ústrednou súčasťou dopamínovej dráhy odmeny, bola silnejšia pre podprahové prezentácie tváre účastníka v porovnaní s tvárami ostatných,“ uvádza profesorka Tamami Nakanová. Namiesto toho podľa nej podprahové zobrazovanie tvárí ostatných vyvolalo aktiváciu v amygdale mozgu, o ktorej je známe, že reaguje na neznáme informácie.
Čítajte aj Výskum: Dávka univerzálnej vakcíny proti COVID-19 by mohla stáť jeden dolár
„Tento rozdiel v mozgových reakciách na tvár účastníka alebo tých ostatných bol konzistentný, dokonca aj keď boli tváre upravené, ak sa zachovali kontúry tvárových čŕt. Naše zistenia naznačujú, že dopamínová dráha odmeny sa podieľa na lepšom spracovaní vlastnej tváre, aj keď sú informácie podané podprahovo. Z výskumu tiež vyplýva, že odlišovanie vlastnej tváre od ostatných tvárí sa spolieha na informácie o črtách tváre,“ dodáva profesorka Nakanová na serveri studyfinds.org.