Génom samotný je ako recept bez šéfkuchára – je plný dôležitých informácií, ale potrebuje interpretáciu. Takže, aj keď sme sekvenovali genómy našich najbližších vyhynutých príbuzných – neandertálcov a denisovanov, ešte stále nepoznáme veľa o tom, ako rozdiely v našich genómoch vlastne viedli k rozdielom v telesných vlastnostiach.
„Keď skúmame genómy praľudí, nemáme všetky vrstvy a znaky, ktoré zvyčajne máme vo vzorkách súčasných ľudí. Tie nám pomáhajú interpretovať reguláciu v genóme, ako RNA alebo bunkovú štruktúru,“ hovorí David Gokhman z katedry biológie na Stanfordovej univerzite. „Máme iba holú sekvenciu DNA a môžeme sa akurát na ňu dívať a dúfať, že jedného dňa budeme schopní porozumieť tomu, čo znamená.“
Tímu vedcov zo Stanfordu a Kalifornskej univerzity sa však podarilo vymyslieť novú metódu, ako získať viac informácií z genómov praľudí a prípadne tak odhaliť fyzické následky genómových rozdielov medzi nami a nimi.
Čítajte aj Vedci varujú: Nepravidelný pracovný čas môže škodiť zdraviu
Ich štúdia zverejnená v časopise eLife sa zamerala na sekvencie spojené s expresiou génu – procesom, ktorým gény sú aktivované a umlčané. Ten určuje, kedy, ako a kde sú plnené inštrukcie DNA. Expresia génu býva genetickým detailom, ktorý určuje telesné rozdiely medzi úzko príbuznými skupinami.
Vedci začali so 14.042 genetickými variantmi jedinečnými pre moderných ľudí a našli 407 variantov, ktoré špecificky prispeli k rozdielom v génovej expresii medzi modernými ľuďmi a praľuďmi. V ďalšej analýze zistili, že tieto rozdiely s veľkou pravdepodobnosťou súvisia s hlasovým traktom a cerebellom, čo je časť mozgu, ktorá dostáva zmyslové informácie a riadi ovládaný pohyb vrátane chôdze, koordinácie, rovnováhy a reči.
Čítajte aj Experimentálny exoskeleton zrýchľuje chôdzu o 40 percent
Najnovšie zistenia vyplývajúce z informácií, ktoré máme k dispozícii, patrili podľa profesora Dmitriho Petrova ešte pred pár rokmi do sféry science-fiction. „Ak by mi pred piatimi rokmi niekto povedal, že toto bude možné, nestavil by som na to veľa peňazí,“ dodáva Petrov na stránke Stanfordovej univerzity.