Zloženie mikrobiómu po narodení môže hrať podľa ich štúdie dôležitú úlohu v ranom imunitnom vývoji.
Táto prvá stolica novorodenca je známa ako mekónium a obsahuje širokú škálu látok požitých v maternici. Metabolity nachádzajúce sa v mekóniu môžu nielen naznačovať, čomu bolo dieťa vystavené počas tehotenstva, ale ponúkajú aj jedinečný pohľad na to, čo riadi skorý vývoj črevného mikrobiómu dieťaťa.
„Mekónium je ako časová kapsula, ktorá odhaľuje, čomu bolo dieťa vystavené pred narodením,“ vysvetľuje vedúca autorka nového výskumu Charisse Petersenová. „Obsahuje všetky druhy molekúl od matky, s ktorými sa plod stretol v maternici, a potom sa z nich stáva počiatočný zdroj potravy pre prvé črevné mikróby.“
Čítajte aj Experimentálny exoskeleton zrýchľuje chôdzu o 40 percent
Nový výskum sa zameral na preskúmanie, či vzorce biomarkerov v mekóniu dieťaťa môžu predpovedať vývoj alergie v prvom roku života. Vedci analyzovali vzorky mekónia od 100 dojčiat a zistili súvislosť medzi metabolickou diverzitou v tejto prvej stolici a citlivosťou na alergie po jednom roku.
Pomocou algoritmu strojového učenia mohli vedci nakoniec predpovedať riziko vzniku alergie u dieťaťa so 76-percentnou presnosťou. Petersenová konštatuje, že toto zistenie ukazuje, ako sa môže imunitný systém dieťaťa začať vyvíjať pred narodením.
„Z tejto štúdie vyplýva, že vývoj zdravého imunitného systému a mikrobioty sa môže v skutočnosti začať skôr, ako sa dieťa narodí – a signalizuje, že drobné molekuly, ktorým je dieťa vystavené v maternici, hrajú zásadnú úlohu v jeho budúcom zdraví,“ hovorí Petersenová.
Čítajte aj Štúdia: Reinfekcia koronavírusom je "bežná" u mladých dospelých
Veľa nedávnych výskumov sa zameriavalo na to, ktoré faktory ovplyvňujú skorý vývoj mikrobiómu dieťaťa. Jedna štúdia napríklad zistila, že mikrobióm predčasne narodených detí zohral kľúčovú úlohu v tom, ako rýchlo po narodení rástli, pripomína server newatlas.com.
Iná štúdia zameraná špecificky na vývoj alergií zistila, že niektoré doplnky výživy, ktoré matka užíva v neskorom štádiu tehotenstva, môžu ovplyvniť budúce riziko vzniku alergie a ekzému u dieťaťa. Stále však nie je úplne jasné, aké mechanizmy by mohli vysvetliť túto koreláciu.
Stuart Turvey, spoluautor novej štúdie zverejnenej v časopise Cell Reports Medicine, tvrdí, že najväčším okamžitým výsledkom týchto nových zistení by mohla byť pomoc lekárom a rodičom pri identifikácii tých bábätiek, ktoré sú najviac ohrozené vývojom autoimunitných ochorení. To by potom viedlo k zásahom na zlepšenie vývoja mikrobiómu a imunitného systému ešte pred objavením sa alergií.
Čítajte aj Štúdia Stanfordu hlbšie analyzuje genetické rozdiely medzi nami a praľuďmi
„Vieme, že u detí s alergiou je aj najvyššie riziko vzniku astmy,“ hovorí Turvey. „Teraz máme príležitosť identifikovať rizikových novorodencov, ktorí by mohli mať prospech z včasných zásahov skôr, ako sa u nich začnú neskôr v živote prejavovať príznaky alergie alebo astmy.“