Nový poznatok o bunkových elektrárňach: Skracujú hojenie rán viac ako o tretinu

Spojením krvných doštičiek a kmeňových buniek sa dá ovplyvniť a výrazne zlepšiť hojenie povrchových rán, zistil tím vedcov z Francúzska a Českej republiky.

01.06.2021 06:00
bunky Foto:
Mezenchymálne kmeňové bunky označené fluorescenčnou farbou.
7

Kľúčovú úlohu pri tom zohrávajú mitochondrie, nazývané tiež bunkové elektrárne, ktoré putujú medzi krvnými doštičkami a mezenchymálnymi kmeňovými bunkami. Na výskume, ktorého závery publikoval časopis Cell Metabolism, sa podieľali odborníci z biotechnolo­gického ústavu AV ČR.

Porezanie sa pri krájaní zeleniny alebo povrchové rany napríklad pri športe. Nejde o život ohrozujúce zranenia, napriek tomu dokážu znepríjemniť život. V budúcnosti by však na ne mohla existovať účinnejšia liečba ako len náplasť a čas. Hlavnú úlohu v nej hrajú drobné „bunkové elektrárne“, ako sa tiež mitochondriám niekedy hovorí. Ich funkciou je zabezpečenie energie, ktorú bunky potrebujú pre svoj rast a ďalšie činnosti.

rastlinka Čítajte aj Viac ako 150 druhom rastlín na Slovensku hrozí vyhynutie

Vedci z biotechnolo­gického ústavu AV ČR spolu s kolegami z francúzskej Université Paris-Sud zistili, ako tieto drobné organely využiť aj pre rýchlejšiu regeneráciu rán. Vie sa, že krvné doštičky zvyšujú aktivitu mezenchymálnych kmeňových buniek, čo sú zárodočné bunky, ktoré majú schopnosť pretvoriť sa na iné bunky. Hrajú dôležitú úlohu napríklad pri liečbe a reparácii poškodených tkanív. Mechanizmus pôsobenia ale odborníci doteraz nepoznali.

Vedci prišli na to, že pri spojení krvných doštičiek a mezenchymálnych kmeňových buniek dochádza k prenosu mitochondrií, čo mení vlastnosti týchto buniek. Výsledkom je lepšia hojivá schopnosť. Pokusy prebiehali tak na oddelených bunkách, ako aj na živých zvieratách, konkrétne myšiach.

DNA Čítajte aj Experti vyvinuli novú metódu značenia DNA

„Náš prínos spočíva najmä v tom, že sme poskytli unikátne špeciálne upravené myšie modely, ktoré majú červené mitochondrie,“ vysvetľuje Jiří Neužil, vedúci laboratória molekulárnej terapie biotechnologického ústavu AV ČR. Pomocou týchto modelov potom spoločne ukázali, ze mitochondrie z krvných doštičiek prechádzajú do zárodočných buniek.

„Ukázalo sa, že samotné mezenchýmme kmeňové bunky zrýchľujú hojenie rán asi o 20 percent. Ale v zmesi s krvnými doštičkami dokonca až o 40 percent, čo sľubuje nádejné praktické využitie,“ upozorňuje vedec. Ako konkrétne by mohlo vyzerať, zatiaľ nechce špekulovať.

Dôležitým poznatkom však je, že krvné doštičky, ktoré sa zmiešajú s mezenchymálnymi kmeňovými bunkami, musia mať plne funkčné mitochondrie. Ak sú poškodené, hojenie rán sa neskracuje.

Print Čítajte aj Medzinárodný tím skúma DNA Krištofa Kolumbusa, chce zistiť jeho pôvod

Vedci týmto výskumom nadviazali na predchádzajúce výsledky, pri ktorých sa zistilo, že rakovinové bunky bez mitochondriálnej DNA „kradnú“ mitochondrie z ostatných buniek. Bez toho by nemohli obnoviť proces dýchania, čo je pre tvorbu a rast nádorov úplne zásadný.

Obe pracoviská sa v súčasnosti snažia prísť na to, ako presne sa mitochondrie z krvných doštičiek do mezenchymálnych kmeňových buniek dopravujú.

Zdroj: Jan Klika, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR, v spolupráci s Biotechnologickým ústavom AV ČR

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #výskum #vedci #rany #mitochondrie #krvné doštičky #kmeňové bunky #hojenie rán