Na hudbu Josepha Haydna ale reaguje mozog epileptikov odlišne. Haydn výboje u žien potláča, u mužov spôsobuje ich nárast. Výsledky výskumu interdisciplinárneho tímu brnianskych vedcov a lekárov okolo inštitútu CEITEC publikoval časopis European Journal of Neurology.
Výskumy v minulosti ukázali, že vysokoškoláci po počúvaní desiatich minút Mozartovej sonáty dosahujú lepšie výsledky pri teste priestorovej inteligencie. Začalo sa preto hovoriť o takzvanom Mozartovom efekte, názory vedcov a psychológov na tento fenomén sa však stále rôznili.
Čítajte aj Lietadlo spoločnosti Virgin Galactic sa prvýkrát dostalo na pokraj vesmíru
Mozartov efekt tiež testovali ako potenciálnu terapiu niektorých neuropsychiatrických porúch, napríklad u pacientov po mozgovej ischémii, mozgovej traumy alebo s Parkinsonovou chorobou. Tím vedcov a lekárov pod vedením Ivana Rektora sa preto pokúsil zistiť, aký vplyv má klasická hudba rôznych autorov na epileptické záchvaty pacientov. Porovnávali konkrétne Mozarta a jeho súčasníka Haydna.
Ide o skladby z toho istého obdobia a dalo sa predpokladať, že u epileptických poslucháčov nebudú vyvolávať rozdielne emočné reakcie. „Obe symfónie sme porovnávali kvôli testovaniu akustických vlastností, ktoré sa u týchto dvoch skladieb líšili,“ uviedol v tlačovej správe Rektor.
Čítajte aj Experti vyvinuli novú metódu značenia DNA
Do výskumu sa zapojilo 18 epileptických pacientov, ktorí mali v rámci predoperačnej prípravy v mozgu elektródy. Následne im výskumníci pustili Mozartovu sonátu pre dva klavíry, čo viedlo k znateľnému potlačeniu výbojov. Pri počúvaní začiatku Haydnovej symfónie síce došlo k potlačeniu výbojov u žien, ale naopak, k ich nárastu u mužov. Analýza akustických parametrov ukázala, že rozdielna reakcia je daná akustickými charakteristikami oboch skladieb a tiež rozdielnou reakciou mužov a žien na konkrétne parametre.
„Vplyv akustických vlastností hudby sa v niektorých aspektoch líši medzi mužmi a ženami. Muži sú viac senzitívni na disonanciu a vysokofrekvenčné oscilácie, ženy sú citlivejšie na energetické vlastnosti hudby. Ženy i muži reagujú rovnako na tonálnu kvalitu a rytmus. V inej (ešte nepublikovanej) štúdii vidíme, že aktivácia mozgu počúvaním hudby je vo väčšine mozgových oblastí rovnaká u mužov a žien, ale v niektorých oblastiach sú patrné menšie rozdiely,“ popísal Rektor.
Čítajte aj Britská mutácia pandemického vírusu prevládala na Slovensku aj v apríli
Antiepileptický efekt počúvania hudby by v budúcnosti mohol slúžiť ako neinvazívna stimulačná liečebná metóda. Je ale potrebné upresniť parametre s terapeutickým účinkom, preto výskum v Centre pre epilepsiu vo Fakultnej nemocnici u svätej Anny a CEITEC Masarykovej univerzity naďalej pokračuje.