Charakteristické je pre ňu formovanie uzlov v pľúcach, veľmi často nesprávne diagnostikovaných ako malígne tumory.
Od prvého nálezu dirofilárií pri psoch na Slovensku v roku 2005 sa priemerná prevalencia parazita dlhodobo pohybuje na úrovni 11 až 13 percent s kulmináciou prípadov v južných regiónoch, kde môže infekcia postihnúť až tretinu psej populácie.
Čítajte aj Vedcom sa podarilo zastaviť rozmnožovanie SARS-CoV-2 v ľudských bunkách
Napriek výskytu hyperendemických oblastí, určitým pozitívom bola ešte donedávna jednoznačná dominancia menej nebezpečného druhu Dirofilaria repens zodpovedného za podkožnú a očnú formu infekcie. Tento druh bol doteraz aj výhradným pôvodcom ľudských prípadov dirofilariózy registrovaných na Slovensku. Aj z celoeurópskeho pohľadu je zrejmé, že prípady dirofilariózy spôsobenej druhom D. immitis sú u ľudí veľmi zriedkavé, na rozdiel od USA a Japonska.
Foto: sav.sk
Podľa najnovších údajov ESDA (European Society of Dirofilariosis and Angiostrongylosis) je u ľudí v Európe doteraz registrovaných vyše 4200 prípadov infekcie spôsobenej druhom D. repens, a iba 30 prípadov vyvolaných druhom D. immitis.
Čítajte aj Protilátky voči koronavírusu pretrvávajú najmenej 9 mesiacov po infekcii
Závažným zistením zaregistrovaným v priebehu posledných piatich rokov je, že epidemiologická situácia týkajúca sa dirofilariózy sa na Slovensku výrazne mení. Pri infikovaných psoch čoraz častejšie registrujeme ako pôvodcu infekcie druh D. immitis, v niektorých oblastiach (napríklad v okolí Komárna či Nových Zámkov) sa stal dokonca endemickým a vyskytuje sa častejšie než pôvodne usídlený druh D. repens.
Text a foto: Martina Miterpáková, Daniela Antolová, Parazitologický ústav SAV