V Spojených štátoch niektorí ľudia panikária, keď náhodne prejdú pod rebríkom, alebo im cez cestu prebehne čierna mačka. A mnoho výškových budov tiež vynecháva 13. poschodie, pretože trinástka v očiach mnohých nosí smolu, napísal server The Conversation.
Pôvod mnohých povier je neznámy. Iné je možné vystopovať do konkrétneho historického obdobia. A do tejto druhej kategórie patrí povera, ktorá je stará 2000 až 2700 rokov: Rozbitie zrkadla prináša sedem rokov smoly.
Čítajte aj Zmeny klímy mali v histórii vplyv na veľkosť ľudských tiel
Zhodou okolností sa tak v antickom Grécku, ako aj v Rímskej ríši verilo, že odrazené obrazy majú záhadnú moc. A je pravdepodobné, že práve v týchto časoch na jednom z týchto miest začala naberať na popularite povera o rozbitom zrkadle.
Rimania verili, že im bohovia cez zrkadlo vidia do duše
Gréci verili, že odraz človeka na vodnej hladine odhalí jeho dušu. Ale boli to rímski remeselníci, ktorí sa naučili vyrábať zrkadlá z vylešteného kovu. Rimania tiež verili, že ich bohovia cez zrkadlá pozorujú ich duše.
Okolo tretieho storočia pred naším letopočtom už sa zrkadlá vyrábali zo skla a rozbitie sa stalo oveľa bežnejšie. Rimania ale neverili, že smola zoslaná bohmi potrvá večne. Podľa ich presvedčenia sa telo každých sedem rokov obnovuje. Viera, že sa človeku po čase znovu vráti šťastie, bola nepochybne utešujúca, a ľudia majú odjakživa tendenciu veriť tomu, vďaka čomu sa cítia dobre – aj keď to nie je pravda.
Čítajte aj Slovák zostrojil fonendoskop, ktorý využívajú aj v kozmickom výskume
Ľudská myseľ neustále a podvedome hľadá užitočné vzorce. Napríklad prežívame vďaka tomu, že poznáme vzorec, kedy sa najesť, a preto chodíme v správnom čase na správne miesta, aby sme sa nasýtili. Vyhýbame sa tiež zraneniam či smrti pri prechádzaní cesty tým, že rozpoznávame vzorce dopravnej prevádzky. Najesť sa a vyhnúť sa zrazeniu autom zahŕňa naučiť sa vzorce skutočnej príčiny a následku.
Mozog si vytvorí vzorec a my si myslíme, že šťastie nám priniesla minca
Niekedy ale náš mozog vyvodí vzorec príčiny a následku, ktoré nie sú skutočné. Predstavte si, že vám priateľ dá mincu „pre šťastie“. Ste skeptickí, ale potom uplynie niekoľko dní a nestane sa nič zlé. Aj keď je to len náhoda, váš mozog z nej môže vyvodiť vzorec, a vy uveríte, že vám ona minca zaistila šťastie. A povera je na svete.
Povery tiež preberáme v rámci spoločenského života, učíme sa ich od rodičov a ďalších osôb i zdrojov, ktorým dôverujeme, prevažne v čase, keď sme stále ešte mladí a otvorení voči svetu plnému magických možností. Naše povery tak neustále cirkulujú v rodinách a medzi priateľmi, posilňované ústnou tradíciou, sociálnymi sieťami i médiami. Čím viac ľudí poveru podporuje, tým sa zdá byť uveriteľnejšou, a tým dlhšie pretrvá.
Čítajte aj Archeológovia v Egypte objavili vzácne trosky dávneho plavidla z Herakleionu
Ak sa vďaka povere pohybujeme v blízkosti zrkadiel s väčšou opatrnosťou, žiadnu ujmu nám to nespôsobí. Vo všeobecnosti môžu povery zmierniť stres a zlepšiť výkon v náročných situáciách.
Navyše poskytujú zábavnú tému na rozhovor a posilňujú skupinovú solidaritu. Zároveň je ale treba k poverám pristupovať s obozretnosťou. Sú falošným presvedčením, ktoré často vyvoláva pocity úzkosti a viny. Kvôli nim môžeme prepadnúť dojmu, že sme zodpovední za zlé veci, ktoré sme v skutočnosti nespôsobili, alebo plytvať energiu hľadaním neudržateľných skratiek k žiadanému výsledku.