Toto zistenie prispieva k názoru, že Kelti naprieč kontinentom hromadne migrovali.
Odborníci z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR pod vedením Alžběty Danielisovej skúmali šperky a osobné veci dennej potreby pomocou chemickej materiálovej analýzy. „Premýšľali sme nad predmetmi, pri ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že budú cestovať spolu s ľuďmi,“ približuje Danielisová.
„Z výsledkov materiálových analýz a ich štatistického vyhodnotenia vyplýva, že bronzové zliatiny použité na výrobu šperkov a súčastí odevov pochádzajú z niekoľkých geograficky odlíšiteľných zdrojov, napríklad až z oblasti dnešného Švajčiarska,“ uviedla Danielisová.
Migráciu Keltov naznačujú tiež útržkovité písomné správy z obdobia antiky, výskyt rovnakých predmetov na rozsiahlom území od Švajčiarska až po Karpatskú kotlinu a archeogenetické a izotopové analýzy kostrových pozostatkov.
Čítajte aj Štúdia v BioScience varuje - životné funkcie planéty sú v ohrození
Nález z roku 1882, tiež známy aj ako „Duchcovský poklad“ z laténskej doby, obsahoval približne tisíc bronzových keltských predmetov a šperkov uložených v bronzovom kotli. V štvrtom storočí pred naším letopočtom komunity Keltov tieto šperky z rituálnych dôvodov uložili do termálneho prameňa v Lehošti. V 19. storočí ho potom našli pri úpravách tohto minerálneho prameňa.