Informovala o tom agentúra Reuters.
Čítajte aj Vedci zistili, ktoré gény ovplyvňujú dĺžku ženskej plodnosti
Po potrasení sa gél premení na kvapalinu, čo zjednoduší jeho aplikáciu do mozgu cez malú kapiláru. Vyplní nepravidelné dutiny a potom sa vráti do pevnejšej formy. Pomôže tak dopraviť náhradné kmeňové bunky do poškodených častí mozgu.
Vedci zatiaľ testovali hydrogél na potkanoch a ukázal sa byť účinným pri pohybových poruchách súvisiacich s Parkinsonovou chorobou. Profesor David Nisbet z Austrálskej národnej univerzity dúfa, že v ďalších piatich rokoch začnú klinické testy u ľudí.
„Skutočne prelomové je to, že ide o jednorazový zákrok,“ uviedol Nisbet. „Pacient by prišiel do nemocnice s Parkinsonovou chorobou a potreboval by len tento jediný zákrok k potenciálnemu zmierneniu množstva symptómov na niekoľko rokov,“ dodal.
Látka, na ktorej vývoji pracujú spoločne výskumníci z Austrálskej národnej univerzity a Floreyho inštitútu, je podľa Nisbeta relatívne lacná a mohla by byť v budúcnosti masovo vyrábaná.
Čítajte aj Vedci objavili v krvi citlivý biomarker, podľa ktorého sa dá určiť ťažký priebeh covidu
Pôvodným objaviteľom hydrogélu je český vedec Drahoslav Lím. Prvú zlúčeninu vytvoril v roku 1953. Hydrogély sú silne hydrofilné polymérne reťazce s unikátnymi vlastnosťami. Chemicky sú to polyakryláty a polykarbonáty. Výskum hojivých vlastností hydrogélu prebieha v súčasnosti aj v Českej republike.
Parkinsonova choroba je ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje triašku a ťažkosti s chôdzou, rovnováhou a koordináciou. Časom sa zhoršuje a zatiaľ na ňu neexistuje liečba. Na svete žije odhadom desať miliónov ľudí s týmto ochorením.