Vyplýva to z výskumu, ktorý zverejnili vo vedeckom časopise American journal Science. Informuje o tom agentúra AFP.
Tieto zistenia posúvajú dátum, kedy bol americký kontinent osídlený svojimi prvými obyvateľmi, o tisíce rokov. Stopy zostali v blate na brehoch dávno vyschnutého jazera, ktoré je v súčasnosti časťou púšte v štáte Nové Mexiko.
Kal vyplnil priehlbiny a stvrdol na skalu, čím pomohol zachovať dôkazy o prítomnosti človeka moderného typu na zmienenom území a poskytol vedcom i náhľad do ich života, píše AFP.
„Mnohé zo stôp podľa všetkého patria mladistvým jedincom a deťom; veľkých stôp dospelých osôb je tam menej,“ napísali autori štúdie publikovanej vo vedeckom časopise.
Čítajte aj Srdce pod kontrolou: Štartuje unikátny projekt pre hypertonikov
„Jednou z hypotéz je deľba práce, pri ktorej sa dospelí venujú činnostiam vyžadujúcim určitú technickú zručnosť a mladiství majú zase na starosti napríklad prenášanie rozličných predmetov,“ uviedli vedci, podľa ktorých mladistvých sprevádzali v našom prípade aj deti a spoločne tak zanechali väčší počet stôp.
Výskumníci tiež našli stopy, ktoré zanechali mamuty, prehistorické vlky a dokonca obrie leňochody. Tieto stopy zjavne pochádzajú z rovnakého obdobia, keď sa pri jazere objavil Homo sapiens. Amerika bola posledným kontinentom, ktorý človek osídlil, pripomína AFP. Počas uplynulých desaťročí bola najviac akceptovaná teória, že usadlíci prišli do Severnej Ameriky z východnej Sibíri cez pozemný ázijsko-americký most, teda súčasný Beringov prieliv. Z Aljašky zamierili potom na juh za priaznivejším podnebím.
Čítajte aj Strach z očkovania u Slovákov prevažuje nad solidaritou s najzraniteľnejšími
Archeologické nálezy vrátane hrotov oštepov používaných na zabíjanie mamutov dlho hovorili o osídlení starom 13 500 rokov, ktoré je spájané s paleoindiánskou tzv. cloviskou kultúrou pomenovanou podľa mesta Clovis v štáte Nové Mexiko. Považovala sa za prvú civilizáciu na americkom kontinente a za predchodcu etnických a kultúrnych skupín, všeobecne označovaných ako „domorodí Američania“.
Názory na cloviskú kultúru sa však za uplynulých 20 rokov menili s novými objavmi, ktoré posúvali osídľovanie Ameriky časovo dozadu. Ani tento posunutý odhad však nepredstavoval obdobie staršie než 16 000 rokov, čo je už doba po konci posledného glaciálu.
Čítajte aj Robotníci v Peru našli 800 rokov starý hrob s pozostatkami ôsmich ľudí
A práve toto posledné veľké zaľadnenie, ktoré sa skončilo zhruba pred 20 000 rokmi, je kľúčové. Predpokladá sa totiž, že v dôsledku ľadovca, ktorý v dobe ľadovej pokrýval väčšinu severnej časti amerického kontinentu, by bola ľudská migrácia z Ázie do Severnej Ameriky i mimo nej veľmi ťažká, uzatvára AFP.