Najnovšie to dokazuje štúdia, ktorá vystopovala vývoj vírusu hepatitídy typu B (HBV) z praveku až po súčasnosť. Výsledky štúdie zverejnenej minulý týždeň vo vedeckom časopise Science zmapovali cesty, ktorými sa vírus hepatitídy typu B v praveku šíril, i jeho zmeny, pričom tieto poznatky odzrkadľujú známe migrácie ľudí a ďalšie demografické udalosti.
Štúdia tiež odhalila nečakané vzorce i presah do dnešnej doby. Výskum, na ktorom sa podieľali aj vedci z AV ČR, naznačuje, že všetky doteraz známe varianty hepatitídy typu B pochádzajú z línie, ktorá trápila už pôvodných obyvateľov Ameriky. Výskumníci z celého sveta v rámci predmetnej štúdie skúmali genómy vírusov získaných od 137 pravekých obyvateľov Európy, Ázie a Ameriky, ktorí žili pred 10 500 až 400 rokmi.
Čítajte aj Nie je pravda, že očkovanie spôsobuje zmeny v krvných bunkách
Súčasné varianty HBV sa delia do deviatich genotypov, z ktorých dva sú typické predovšetkým pre potomkov pôvodných Američanov. „Naše údaje naznačujú, že všetky známe genotypy HBV pochádzajú z jednej línie, ktorá sa šírila medzi prvými Američanmi a ich najbližšími euroázijskými príbuznými zhruba v čase, keď sa tieto populácie rozdelili,“ uviedla vedúca výskumnej skupiny a supervízorka štúdie Denise Kühnerová.
Výsledky však hovoria aj o tom, že vírus hepatidíty typu B sa v Európe vyskytoval už pred 10 000 rokmi, teda ešte predtým, než sa tam začalo šíriť poľnohospodárstvo (do strednej Európy sa poľnohospodárstvo dostalo zhruba v polovici 6. tisícročia pred n. l.). „O mnohých ľudských patogénoch si myslíme, že sa objavili po tom, ako sa začal využívať a šíriť poľnohospodársky spôsob života, ale HBV očividne ovplyvňoval už praveké populácie lovcov-zberačov,“ povedal riaditeľ Oddelenia archeogenetiky nemeckého Inštitútu Maxa Plancka Johannes Krause.
Čítajte aj Štúdia: Očkovanie znižuje riziko hospitalizácie u ľudí nad 50 rokov o 90 percent
Po rozšírení neolitického spôsobu života sa v Európe zrejme od prvých poľnohospodárov objavili nové typy HBV a nahradili tie pôvodné: v súlade s genetickou zmenou u obyvateľov Európy. Tie potom v Eurázii prevládali takmer 4000 rokov, a to aj napriek tomu, že genetický profil obyvateľov Eurázie sa výrazne zmenil v súvislosti s expanziou pastierskych populácií zo stepí východnej Európy zhruba pred 5000 rokmi, poznamenáva pražský archeologický ústav.
Aj keď väčšiu časť výskumu mali na starosti iní odborníci, vzorky pre dáta získali vďaka archeológom. „Našou úlohou je najmä vytipovať vhodné lokality, zabezpečiť vzorky a určiť, ktoré sú pre našich kolegov tie pravé a správne,“ vysvetlil Michal Ernée z Archeologického ústavu AV ČR v Prahe. „Potom musíme vyskúmané závery zasadiť do kontextu doby a toho, čo o nej vieme,“ dodal.
Čítajte aj Slovenskí egyptológovia objavili dve pevnostné hradby pevnosti Ramessa III.
Výsledky štúdie tiež priniesli prekvapujúce zistenie: v 2. pol. 2. tis. pred n. l. náhle klesla rozmanitosť variantov HBV v západnej Eurázii. Stalo sa tak v období veľkých kultúrnych zmien zahŕňajúcich kolaps vyspelých spoločností doby bronzovej vo východnom Stredomorí. Prečo k tomu došlo, však bude predmetom ďalšieho skúmania. Ukazuje to totiž na dôležitú zmenu epidemiologickej dynamiky na obrovskom území.