Slováci veria konšpiráciám. Informácie o počte mŕtvych sú vraj vymyslené

Približne dve pätiny obyvateľov Slovenska verí v štyri najpopulárnejšie konšpirácie o koronavíruse. Vrátane tej, že počty úmrtí po nákaze koronavírusom sú umelo nadhodnocované.

25.10.2021 19:02
sav Foto:
debata (68)

S aspoň jednou konšpiráciou súhlasí 61,2 percenta opýtaných. Súhlas s konšpiráciami výrazne ovplyvňuje zaočkovanosť, až 81 percent respondentov, ktorí nesúhlasia so žiadnou konšpiráciou, je zaočkovaných, medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami, je zaočkovaných iba 8,3 percenta.

Respondenti v dotazníku vyjadrovali na päťbodovej škále súhlas či nesúhlas so šiestimi konšpiračnými výrokmi o súčasnej epidémii, pričom kraje škály boli 1 = „vôbec nesúhlasím“ a 5 = „úplne súhlasím“.

Molnupiravir/ Merck & Co / Čítajte aj EMA začala posudzovať antivirotikum proti covidu od firmy Merck

Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované. S takýmto názorom súhlasí 43,3 % respondentov. Na veľmi podobnej úrovni je však i súhlas s výrokmi „Koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí“ (42,4 %), „Súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie“ (40,9 %) a „Súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí“ (39,7 %). O niečo menej dopytovaných súhlasí s výrokmi „Vakcíny na koronavírus boli vyvinuté s cieľom škodiť ľuďom“ (26,1 %) a „Nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje“ (22,5 %).

So žiadnou z uvedených konšpirácií nesúhlasí 24,7 percenta opýtaných, s aspoň jednou z uvedených konšpirácií 61,8 % a so všetkými 12,1 percenta.

Kto súhlasí s konšpiráciami

S konšpiráciami niečo málo menej súhlasia muži ako i ľudia vo veku 18 až 29 rokov. Výrazne menej s takýmito konšpiráciami súhlasia ľudia v Bratislave a Košiciach. Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojím životom, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom a nezamestnaní.

lekár, doktor, zdravie, očkovanie, prevencia Čítajte aj Podľa vedcov prínos vakcíny Pfizer pre malé deti prevyšuje vzácne riziká

Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním: až 61,8 % respondentov so základným vzdelaním verí minimálne dvom konšpiráciám, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich iba 35,1 %. Konšpiráciám tiež výrazne viac veria voliči strán Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a Republika, ako i respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, ako sú vláda, zdravotníctvo či veda.

Súhlas s konšpiráciami a zaočkovanosť

Tí, ktorí súhlasia s konšpiráciami priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti (iba 15,4 %, ktorí nesúhlasia ani s jednou konšpiráciou, vôbec neobmedzilo kontakty, medzi tými, ktorí súhlasia aspoň s jednou konšpiráciou, je ich už 34,5 %, medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými, je ich 53,7 %).

Najvýraznejšia je však súvislosť medzi zaočkovanosťou a súhlasom s konšpiráciami. Medzi opýtanými, ktorí nesúhlasia so žiadnou z uvedených konšpirácií, je zaočkovaných až 81 %. Medzi respondentmi, ktorí súhlasia s aspoň jednou z uvedených konšpirácií, je však zaočkovaných iba 26,7 % a medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami, je zaočkovaných iba 8,3 %.

spánok, bdenie, nespavosť, spánková hygiena Čítajte aj Ako dlho by ste mali spať podľa veku? Pozrite si tabuľku

„S aspoň jednou z uvedených šiestich konšpirácií o epidémii súhlasí až 61,2 percenta respondentov. Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia s ani jednou z uvedených konšpirácií, sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ dodáva Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Na poznatkoch z prieskumu vidíme veľkú neistotu ľudí na Slovensku a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať v tom, čomu v médiách a na Facebooku veriť a čomu nie. Sklony ku konšpiračnému mysleniu boli u nás výrazné už dlhší čas, no pandémia ich ukázala v plnej sile. Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií. Stoja totiž pred dvojakou výzvou – musia na jednej strane bojovať s dezinformátormi a na druhej strane získavať dôveru ľudí jasnou a konzistentnou komunikáciou,” hovorí Michaela Benedigová, riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame.

hodiny, budík, spánok Čítajte aj Chcete si udržať 'zdravý rozum'? Ako na to

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.

Jedenásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 5. až 10. októbra 2021. V tomto období sa na Slovensku zhoršovala epidemiologická situácia a okresy Slovenska sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel Covid automatu, pričom podľa automatu od 4. októbra už na Slovensku nebol ani jeden „zelený“ okres. Očakával sa začiatok očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Zdroj: Slovenská akadémia vied

68 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #výskum #očkovanie #konšpiračné teórie #konšpirácie #koronavírus #Covid-19
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy