Pokiaľ však ide o strach iracionálny a neúmerný, ktorý človeku bráni alebo škodí v bežnom živote, potom už patrí do kategórie fóbií, napísal server Discover.
O tých bežnejších fóbiách, ako je agorafóbia (strach z verejných miest alebo otvorených priestorov), klaustrofóbia (strach z uzavretých priestorov) alebo arachnofóbia (strach z pavúkov), už ste pravdepodobne počuli. Existujú však aj dosť nezvyčajné fóbie, ktoré tým, ktorí nimi trpia, v živote chystajú nečakané výzvy.
KÚMPONOFÓBIA – strach z gombíkov
Pokiaľ sa vám hnusia gombíky alebo sa ich bojíte, môžete mať koumpunofóbiu. Zdá sa, že ľudí desí textúra týchto odevných doplnkov, pričom väčším problémom sú plastové ako kovové gombíky. Fóbiou z gombíkov bol známy Steve Jobs (spomeňte si na jeho slávne roláky) a neobmedzovalo sa to len na oblečenie. Jeho snaha vyhnúť sa „gombíkom“ mohla viesť aj k revolučnému dizajnu dotykového displeja iPhonu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako každá fóbia aj koumpúnofóbia môže mať korene v traume z detstva. Medzi skutočné zážitky, v ktorých psychológovia odhalili príčinu tejto fóbie, patrilo vedierko s gombíkmi, ktoré jednému z koumpúnofobikov spadlo na hlavu, keď mal dva roky.
U ďalšieho bolo spúšťačom šikanovanie, pretože si nevedel zapínať gombíky na oblečení. A celoživotný strach sa môže vyvinúť aj u detí, ktoré sa niekedy dusili gombíkom.
CHAETOFÓBIA – strach z vlasov
Môže ísť o strach z vlasov vlastnej hlavy alebo ochlpenia na tele, prípadne strach z vlasov ostatných ľudí.
Chaetofobika môže „zožrať“ strach, že by sa mu mohol dostať vlas do jedla alebo spadnúť na pohovku. V niektorých prípadoch sa tento odpor vzťahuje aj na zvieraciu srsť. Odhaduje sa, že chaetofobiou trpí asi percento populácie a náchylnejší k nej sú ľudia posadnutí čistotou.
Spúšťačom môže byť napríklad výsmech kvôli účesu v detstve, alebo nepríjemná skúsenosť so zavšivením – a strach, že by sa mohlo opakovať.
COULROFÓBIA – strach z klaunov
Mnoho ľudí nemá rado klaunov, ale to nie je to isté ako coulrofóbia – ochromujúca hrôza pri pomyslení na nich. Psychiater Robert Gerstman uvádza dôvody, prečo sú klauni pre niektorých ľudí takí desiví: „Vzhľadom k tomu, že klauni si maľujú usmievavú, smutnú alebo zamračenú tvár, nemôžete čítať ich emócie alebo vedieť, čo si myslia. Ak má klaun namaľovaný úsmev, ale nespráva sa alebo neznie šťastne, váš mozog dostáva zmiešané signály. Tým sa naruší vzorec, na ktorý je váš mozog zvyknutý, čo vás znepokojí."
Foto: SITA/AP, Brooke Palmer
Strach z klaunov živí aj moderná kultúra, v ktorej nie je núdza o zlých klaunov. Ak niekto trpí touto fóbiou, zvyčajne sa vyhýba narodeninovým oslavám, cirkusom, karnevalom a halloweenskym večierkom, kde by sa mohol s klaunom stretnúť. A napriek všeobecnému presvedčeniu nemajú deti klaunov príliš rady, ako zistila napríklad vedkyňa Penny Curtisová z Sheffieldskej univerzity vo svojej štúdii v roku 2018.
TAFOFÓBIA – strach z pochovania zaživa
Traduje sa, že poslednými slovami Georgea Washingtona pred smrťou v roku 1799 bol pokyn tajomníkovi, aby s jeho pohrebom počkal ešte tri dni. Strach z pochovania zaživa malo v predchádzajúcich storočiach isté opodstatnenie. Pred nástupom modernej medicíny neexistovala žiadna vyspelá technológia, ktorá by dokázala, že niekto zomrel. A pretože to nebola exaktná veda, dochádzalo k prípadom, keď boli ľudia omylom pochovaní zaživa.
Nechať mŕtve telo niekoľko dní nepochované bolo jednou z metód, ako overiť, že je nebožtík skutočne nebožtíkom. Okrem morbídnejších spôsobov, ako zaistiť, že telo ide pod zem zaručene mŕtve – ako bolo napríklad vybratie srdca – boli v 19. storočí patentované špeciálne bezpečnostné rakvy vybavené poplašným zvončekom.