Tento tzv. covidový očkovací paradox popísali vo svojej štúdii vedci z brnianskej Masarykovej univerzity a Univerzity Karlovej (UK) v Prahe.
V decembri 2020, keď vrcholila druhá vlna koronavírusovej pandémie, dôvera ľudí v očkovanie ako také v porovnaní s rokom 2018 výrazne klesla. Nižšiu dôveru k očkovaniu majú skôr osoby s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom. Až dve pätiny (40 percent) vysokoškolsky vzdelaných Čechov vyjadrujú v súvislosti s očkovaním neistotu či vyložene nedôveru, čo je najviac spomedzi všetkých vzdelanostných skupín v ČR.
Čítajte aj Subvariant delty zriedkavejšie vyvoláva symptomatické ochorenie
„Kým v čase pred pandémiou očkovaniu dôverovalo 85 percent ľudí, v decembri 2020 to bolo len 64 percent. Narástol najmä pomer ľudí, ktorí majú k očkovaniu váhavý postoj, a to z 12 percent v roku 2018 na 30 percent v roku 2020,“ približuje výsledky štúdie člen výskumného tímu z Masarykovej univerzity Tomáš Zvoníček. Jedným z možných dôvodov tejto zmeny je podľa neho práve pandémia, ktorá zo skôr špecifickej témy týkajúcej sa predovšetkým rodičov malých detí urobila tému dotýkajúcu sa úplne každého.
Úplne opačné pravidlo však platí pri ochote očkovať sa proti ochoreniu COVID-19: čím vyššie majú ľudia vzdelanie, tým vyššia je aj ich vôľa dať sa proti tejto nákaze zaočkovať. Tieto zistenia vyplývajú z pilotnej štúdie výskumu nazvaného Súčasná česká rodina, píše sa na webe Masarykovej univerzity.
Čítajte aj Virológ: Rúška budeme nosiť ešte niekoľko rokov, najmä v zime
„V apríli 2021 tvrdilo 60 percent osôb s vysokoškolským vzdelaním, že sa proti covidu nechajú zaočkovať, zatiaľ čo rovnaký pomer (61 percent) ľudí so základným vzdelaním vtedy očkovanie odmietal alebo sa doteraz nerozhodol,“ skonštatoval Zvoníček.
Ochota očkovať sa proti covidu tak podľa vedcov z Masarykovej univerzity prekvapivo iba slabo súvisí s postojom k očkovaniu ako takému. "Vzniká tak akýsi covidový očkovací paradox. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú síce voči očkovaniu ako takému najviac kritickí, súčasne však prejavujú najvyššiu ochotu sa dať sa očkovať proti ochoreniu COVID-19, doplnil vedúci výskumného tímu z Masarykovej unvierzity Martin Kreidl.
Čítajte aj Prvým nakazeným koronavírusom bola predavačka z trhu v čínskom Wu-chane
Vysvetlenie popísaného paradoxu u ľudí s vysokoškolským vzdelaním možno podľa vedcov hľadať v širších súvislostiach dôvery k očkovaniu. Dôvera k očkovaniu sa všeobecne zvyšuje spolu s vyššou dôverou vo vládu a inštitúcie a táto dôvera je typická pre osoby s vyšším vzdelaním.
„Zdá sa, že vzdelaným elitám umožňuje vyššia dôvera v inštitúcie prekonať vnímané riziká a obavy spojené s očkovaním, a očkovanie proti koronavírusu tak napríklad podstúpiť z pragmatických dôvodov. Spolu s tým sa však stávajú "uzlovými bodmi“ šírenia nedôvery voči očkovaniu do iných vrstiev spoločnosti, ktoré už však nemusia disponovať patričnými zdrojmi na prekonanie nedôvery a aplikáciu očkovania tak odmietnu," dodal Kreidl.