Šperk objavili za pomoci detektora kovov na poli v západnom Jutsku. Ide o prvý nález svojho druhu Škandinávii, uviedlo národné múzeum v Kodani v nedeľňajšom vyhlásení, z ktorého citovala agentúra DPA.
Zlatá náušnica, ktorá sa bude od pondelka prezentovať v muzeálnych zbierkach, pravdepodobne pochádza z Byzantskej ríše alebo z Egypta. Predpokladá sa, že mohlo ísť o dar byzantského panovníka vikingskému náčelníkovi.
„Je to pre nás absolútne jedinečný nález,“ uviedol expert kodanského múzea Peter Pentz. „Vieme len o desiatich až 12 exemplároch po celom svete, ale v Škandinávii sme doposiaľ nič takéto nenašli,“ dodal.
Vikingovia si prinášali zo svojich vojenských či obchodných výprav tisícky strieborných mincí, ale šperky len zriedkakedy, konštatoval Pentz. Miesto nálezu pritom označil za prekvapivé, keďže sa v jeho blízkosti nenachádza nijaká známa lokalita z vikingského obdobia. Zlato pochádzajúce z Byzantskej ríše sa v minulosti našlo napríklad vo vikingských hroboch, píše DPA.
Náušnicu tvorí zlatá platnička v tvare polmesiaca v ráme zo zlatých nití. Sú na nej zobrazené dva štylizované vtáky a rastlina symbolizujúca strom života.