Atentát na princeznú Dianu, čipy vo vakcínach: Kam až siahajú korene konšpirácií a teórií sprisahania?

Naaranžované pristátie na Mesiaci, atentát na princeznú Dianu, zapojenie tajných služieb do zastrelenia J. F. Kennedyho, čipy vo vakcínach proti covidu, alebo manipulácia s ľudskou mysľou pomocou nastupujúcej generácie 5G sietí. Kam až siahajú korene konšpirácií a aké sú spoločné znaky aj tých najzvláštnejších teórií sprisahania?

12.12.2021 06:00
konspiracie Foto:
debata (110)

Konšpirácia v podobe mýtov, fám a legiend sprevádza človeka celou jeho históriou a bežne sú súčasťou popkultúry. V posledných rokoch však kvôli sociálnym sieťam získavajú väčší dosah. V digitálnom veku ovplyvňujú životy aj tých ľudí, ktorí konšpiračným rozprávaniam neveria. Aj preto sa na nich zamerala pozornosť vedcov.

Konšpirácia ako dejinný mýtus

Zárodky moderných teórií sprisahania vedci nachádzajú už v dobách európskeho osvietenstva. V časoch Veľkej francúzskej revolúcie, kedy bol starý a konzervatívny spôsob spoločenského života nahradzovaný tým moderným. Špecifické znaky konšpiračných teórií, ktoré sa zachovali predovšetkým v dobovej literatúre, sú prítomné aj v teóriách dnešnej doby.

„Kultúra má dlhú pamäť. Dnešní konšpirační teoretici majú uľahčenú prácu tým, že rozohrávajú niečo, čo už je v spoločnosti dlho. Mohli sme to vytesniť, ale tie príbehy sú po stáročia rovnaké a stačí ich vytiahnuť z podvedomia,“ vysvetľuje Václav Smyčka z Ústavu pre českú literatúru Akadémie vied Českej republiky.

Spoločným znakom minulých a súčasných konšpiračných teórií je boj proti nastolenej ideológii. V dobách osvietenstva sa stavali proti barokovej religiozite, v 19. storočí proti habsburskej monarchii, počas prvej republiky proti novému liberálnejšiemu štátnemu zriadeniu. A dnešné konšpirácie sú zase myšlienkovo ​​stavané proti súčasnému vládnucemu systému.

Vďaka šíreniu na sociálnych sieťach majú konšpiračné teórie veľký dosah.

Konšpirácia ako životný štýl

Konšpiračné naratívy sa v každom prípade dotýkajú otázky moci. Majú vplyv, vytvárajú istý názor a evokujú predstavy. Historicky sú v mnohých prípadoch spojené s propagandou. Ich pôsobenie a zdieľanie je ale aj v dnešnom prepojenom svete obmedzené na určitú komunitu. Napríklad na ľudí podobne zmýšľajúcich, či spoločensky alebo emočne naladených na rovnakú nôtu. Aj kvôli sociálnym sieťam sa potom z konšpirácií stáva trend alebo aj životný štýl.

Na konšpiračné teórie na sociálnych sieťach cieli výskum Márie Heřmanovej zo Sociologického ústavu AV ČR. Aktuálne sa zameriava na naratívy spojené s pandémiou covidu a očkovaním. Sleduje sociálnych lifestyleových influencerov a zmenu ich rétoriky počas minulých vĺn covidu. Všíma si tiež ich postupnú radikalizáciu.

„U českých influencerov je zaujímavé, že často preberajú obsah zo zahraničia, predovšetkým naratívy spojené s očkovaním a covidom. Zdroje berú napríklad z amerických webov, ktoré sa otvorene hlásia k hnutiu QAnon,“ vysvetľuje Marie Heřmanová. Veľa influencerov podľa vedkyne pravdepodobne ani netuší, že informácie prevzali zo stránok tohto typu. Bádatelia sa zhodujú, že ľudia konšpiračnej teórii väčšinou neveria doslova, za pravdivú považujú len časť, zdieľajú ju ale obvykle celú.

Motiváciou k neuvedomelému šíreniu konšpirácií je rešpekt k inému pohľadu na svet. Snaha dať priestor aj iným ako oficiálnym názorom. K radikalizácii užívateľov prispievajú aj samotné sociálne siete. V prípade konšpirácií o covide napríklad tým, že akékoľvek zavádzajúce alebo len neoficiálne stanovisko označia varovaním, odstránia alebo užívateľovi zablokujú účet.

Pre ľudí, ktorí sa bežne do politických diskusií nezapájajú, predstavujú siete bezpečné prostredie, v ktorom môžu prejaviť svoj hlas. „Postupom času sa influencerom premieňa komunita aj štýl komunikácie. Budujú si autoritu, ktorú potom môžu uplatňovať,“ opisuje antropologička Mária Heřmanová proces, ktorým prechádzajú účty vplyvných užívateľov na politizáciu ich obsahu.

Konšpirácia ako vysvetlenie súčasnosti

„Konšpiračné teórie si so sebou nesú stigmu. Nevytvárajú hierarchie len svojim prístupom k faktom, ale aj etické hierarchie. Delia spoločnosť na tých racionálnych a tých, ktorí veria v sprisahanie. Poučené a tie, ktoré treba poučiť,“ spomenul Jakub Eberle z Ústavu medzinárodných vzťahov, ktorý sa zameriava na dopady hybridnej vojny.

Podľa neho treba vo výskume postupovať obozretne a hľadať aj iné záujmy a motivácie konšpirátorov, než je iba šírenie nepodložených fámov a mýtov. Príklady nachádza v kontexte konšpirácií, ktoré sa týkajú hybridnej vojny a pôsobenia tajných služieb. „Nemáme v súčasnosti informácie, aby sme posúdili vzťah konšpirácie k pravde,“ dopĺňa Jakub Eberle. Ukážková je podľa neho konšpiračná teória, že covid unikol z laboratória, ktorú médiá za posledný rok niekoľkokrát označili za možnú, inokedy za úplne vymyslenú.

Aj keď nie je možné hodnotiť fakticitu sprisahaneckých teórií, nájdeme medzi vedeckým diskurzom a konšpiráciou rozdiel minimálne v tom, že vedecký diskurz je zo svojej podstaty kritický sám k sebe. Konšpirácie nikdy samy seba kritike nepodrobujú. Aj preto k ich výskumu bádatelia pristupujú metodicky. V budúcnosti môžu priniesť poznatky nielen o tom, ako sa naratívy v komunitách šíria a aké kanály konšpirátori používajú, ale tiež môžu poodhaliť vplyv konšpiračných teórií na vnímanie reality.

Zdroj: Jan Hanáček, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR

110 debata chyba
Viac na túto tému: #mýty #vedci #výskum #fakty #konšpirácie #vedecké fakty