Schliemann začínal ako pomocník v obchode a k tomu po nociach študoval históriu a jazyky (ovládal ich okolo 20). Neskôr začal sám podnikať, bol okrem iného zástupcom firmy v Rusku.
Existencia starovekej Tróje bola považovaná za obyčajnú legendu, dejiny desaťročnej vojny medzi Trójanmi a vojskami Grékov opísal vo svojom epose Ílias Homér. Schliemann bol ale presvedčený, že dielo opisuje skutočné udalosti a rozhodol sa mesto nájsť. Opustil teda prosperujúce podnikanie a všetky sily a kapitál vložil do realizácie tohto cieľa.
V roku 1871 začal kopať na pahorku Hisarlik v severozápadnom Turecku, aby spod nánosov zeminy odkryl pozostatky kedysi slávneho starovekého mesta.
Čítajte aj Rok 2021 priniesol množstvo objavov. Od malých až po tie obrovské
Sprevádzaný druhou manželkou, Grékyňou Sofiou, narazil v roku 1873 pod základmi jednej zo stavieb na poklad – viac ako 8800 zlatých a strieborných predmetov. Boli medzi nimi šperky, diadémy, vázy či poháre. Heinrich Schliemann sa domnieval, že ide o cennosti kráľa Priama, ktorý je v Homérovom epose označovaný za panovníka Tróje. Vedci ale nakoniec preukázali, že poklad je asi o 1000 rokov starší. Tým sa však história „Priamovho pokladu“ neskončila.
Schliemann cennosti tajne vyviezol z Osmanskej ríše a v roku 1881 daroval „nemeckému národu ako darček do večného vlastníctva“. Turecká vláda mu na to konto zakázala ďalšie výskumy a vydala na neho zatykač, na čo Schliemann reagoval útekom do Grécka. Poklad zostal v berlínskom Pergamonskom múzeu do roku 1945. Po vstupe Sovietov do mesta sa jeho veľká časť dostala do ZSSR. Až v roku 1993 Moskva potvrdila, že poklad je skutočne uložený v depozitároch Puškinovho múzea.
Čítajte aj Veda 2021: Ľudstvo sa "dotklo" Slnka, vedci objavili gén, ktorý možno zastaví rakovinu, transplantovali umelé srdce...
Schliemann napísal desať kníh, 150 denníkov a viac ako 60 000 listov v dvanástich rečiach. Zomrel 26. decembra 1890 v Neapole. Jeho telo previezli neskôr do Atén, kde bol pochovaný.
V Tróji archeológovia časom zistili, že na mieste počas dlhej histórie stálo najmenej deväť rôznych miest. „Homérsku“ Tróju potom väčšina vedcov radí do vrstvy VIIa, pochádzajúcej z doby okolo roku 1300 pred naším letopočtom.