Vyplýva to z výsledkov štúdie talianskych vedcov, o ktorej v stredu informovala agentúra ANSA.
Experti z milánskeho Inštitútu pre farmakologický výskum Maria Negriho a turínskej fakultnej nemocnice Citt della Salute výsledky svojej štúdie zverejnili vo vedeckom časopise Brain.
Čítajte aj Psy dokážu rozoznávať rôzne ľudské jazyky, tvrdí štúdia
Táto prelomová štúdia uskutočnená na myšiach môže byť podľa vedcov „prvým dôležitým krokom k vývoju liečby“ tohto smrteľného ochorenia, ktoré je známe aj ako choroba motorických neurónov (MND) alebo Lou Gehringova choroba.
ALS spôsobuje postupnú stratu motorických neurónov. Tieto neuróny ovládajú svalstvo, ktoré nám umožňuje žuť, rozprávať či pohybovať sa. Ochorenie ALS spôsobuje paralýzu a neskôr smrť, väčšinou v dôsledku zlyhania dýchania. V súčasnosti na túto chorobu neexistuje liečba. Cieľom terapie je zmierniť príznaky.
Čítajte aj Omikron je násobne nákazlivejší aj medzi očkovanými, ukazuje dánska štúdia
Ľudia od nástupu tohto ochorenia žijú v priemere ešte dva až štyri roky a približne desať percent prežije dlhšie ako desať rokov, pripomína ANSA. V Európe choroba každoročne postihuje dvoch až troch zo 100.000 ľudí.
Henry Louis „Lou“ Gehring bol americký bejzbalista, ktorému v roku 1939 diagnostikovali ALS. Následne musel ukončiť svoju kariéru. Zomrel v roku 1941 vo veku 37 rokov.
Týmto ochorením trpel aj britský teoretický fyzik Stephen Hawking. Diagnostikovali mu ho v roku 1963 ako 21-ročnému. Zomrel v marci 2018 vo veku 76 rokov.
Čítajte aj Prírodovedci pomenovali strom objavený v Kamerune po Leonardovi DiCapriovi