Pred spoločenskou stigmou zavinenou vyššou hmotnosťou sa niet kam ukryť. Desiatky rokov výskumu ju potvrdili na pracoviskách, školách, v zdravotníctve, hotelovom priemysle i v oznamovacích prostriedkoch, rovnako ako v tesných medziľudských vzťahoch s priateľmi a príbuznými. Je všade.
Tím vedcov Ruddovho strediska pre potravinovú politiku a obezitu univerzity v Connecticute sa váhovou stigmou zaoberá už 20 rokov, študuje jej pôvod, rozšírenie, výskyt v rôznych spoločenských prostrediach, škody, ktoré pácha na zdraví ľudí, aj stratégie, ako sa s týmto problémom vyrovnať. Uskutočnil dokonca medzinárodnú štúdiu, ktorá ukázala, že váhová stigma je široko rozšírená, škodlivá a veľmi ťažko odstrániteľná.
Čítajte aj Turistika za editáciou genómov? Raz pravdepodobne vypukne, hovorí Helena Fulková
Medzi americkými dospelými je váhová stigma bežným zážitkom; až 40 percent ich niekedy zažilo pre svoju hmotnosť posmešky, nespravodlivé zaobchádzanie a diskrimináciu. U detí a dospievajúcich je telesná hmotnosť jednou z najčastejších príčin podpichovania a šikanovania.
Ani skutočnosť, že obezitou trpí viac ako 40 percent Američanov, nijako nezmiernilo postoj verejnosti k tejto skupine. Hoci sa spoločenské postoje k ďalším stigmatizovaným skupinám v posledných desaťročiach zmiernili, v súvislosti s hmotnosťou sa zmenilo len málo.
Jedným z dôvodov, prečo váhová stigma pretrváva, je prevažujúci názor, že ľudia sú za svoju hmotnosť zodpovední – napriek dostatku vedeckých dôkazov, že príčiny obezity sú rôzne a podieľa sa na nich mnoho faktorov. Tento názor je ťažké zmeniť s ohľadom na americkú kultúru oslavujúcu štíhlosť až chudosť, negatívne mediálne zobrazovanie ľudí s objemnejšími telami a prekvitajúci diétny priemysel.
Čítajte aj Vedci extrahovali ľudskú DNA z hníd vo vlasoch prehistorických múmií
Napriek všeobecnému názoru váhová stigma ľudí nemotivuje, aby schudli. Namiesto toho zhoršuje ich zdravie a znižuje kvalitu života. Škodlivé dosahy váhovej stigmy sú reálne a môžu pretrvávať dlhodobo. Siahajú od citového utrpenia – depresií, úzkosti, nízkeho sebavedomia – až po poruchy príjmu potravy, nezdravé spôsoby stravovania, zníženú fyzickú aktivitu, ďalší nárast hmotnosti, zvýšený stres a vyhýbanie sa zdravotnej starostlivosti.
Váhová stigma nie je obmedzená len na Ameriku; existuje po celom svete. V štúdii Ruddovo stredisko porovnávalo skúsenosti s váhovou stigmou v šiestich krajinách – v Austrálii, Francúzsku, Kanade, Nemecku, Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Tieto krajiny majú podobné spoločenské hodnoty, ktoré posilňujú osobnú vinu za telesnú hmotnosť a robia len málo pre to, aby zabránili zahanbovaniu a odsudzovaniu ľudí pre ich hmotnosť. Štúdie sa zúčastnilo takmer 14 000 ľudí, ktorí sa snažili znížiť svoju hmotnosť.
Čítajte aj Mávate desivé sny? Ich analýzy zažívajú nový rozmach
Predsudky, s ktorými sa títo ľudia pre svoju hmotnosť stretli, boli pozoruhodne vyrovnané vo všetkých šiestich krajinách. Viac ako polovica účastníkov štúdie – priemerne 58 percent – zažila či zažíva váhovú stigmu. Najčastejším zdrojom odsudzujúcich názorov boli príbuzní (76 až 87 percent), spolužiaci (72 až 76 percent) a lekári (58 až 73 percent). Tieto skúsenosti boli najčastejšie a najviac stresujúce počas detstva a dospievania.
Mnohí, ktorí váhovú stigmatizáciu zažili, ju premietajú do toho, ako vnímajú sami seba. Dávajú si vinu za svoju hmotnosť a považujú sa za podradné osoby, ktoré si tento druh spoločenskej stigmy zaslúžia. Často potom padajú do bludného kruhu, ako potvrdili účastníci štúdie zo všetkých šiestich krajín. Čím viac sa ľudia stotožnili so stigmatizujúcim názorom, tým viac pribrali.
Čítajte aj Mávate desivé sny? Ich analýzy zažívajú nový rozmach
Navyše sa uchyľujú k jedlu ako prostriedku zaháňajúcemu stres, vyhýbajú sa chodeniu do fitnescentier a telocviční, majú nezdravý pohľad na svoje telo a cítia vyššiu úroveň stresu. Vyhýbajú sa zdravotnej starostlivosti a podstupujú menej lekárskych prehliadok a kontrol ako ľudia, ktorí sa nenechajú váhovou stigmatizáciou ovplyvniť.