Význam inzulínu sa nezmenšil ani 100 rokov od jeho prvého podania

Význam inzulínu sa nezmenšil ani po 100 rokoch od prvého podania tohto hormónu, ktorý znižuje koncentráciu cukru v krvi.

25.01.2022 06:00
inzulín, cukrovka, diabetes Foto:
Ilustračné foto.
debata

Počet osôb trpiacich cukrovkou totiž stále rastie. Ak pred desiatimi rokmi žilo vo svete asi 350 miliónov diabetikov, teraz je to viac ako 460 miliónov (necelých deväť percent dospelej populácie). Viac ako 90 percent má diabetes druhého typu. Na komplikácie spojené s cukrovkou zomiera ročne 1,6 milióna osôb.

Hormón inzulín, ktorý v roku 1921 objavili dvaja kanadskí lekári Frederick Banting a Charles Best, bol prvýkrát podaný pred 100 rokmi, 11. januára 1922, v Toronte štrnásťročnému chlapcovi Leonardovi Thompsonovi. Keď chlapca priviezli do nemocnice, vážil len asi 30 kilogramov a každú chvíľu mu hrozilo, že upadne do kómy, z ktorej sa už nepreberie.

miecha, chrbtica, kostra Čítajte aj Japonskí vedci transplantovali kmeňové bunky človeku s poranenou miechou

Prvá injekcia ale ešte nepomohla. Podaný inzulín bol totiž plný nečistôt a až ďalšie dávky lepšie pripraveného lieku malému Leonardovi pomohli. Mohol sa vrátiť do bežného života, pravidelných injekcií sa už nikdy nezbavil. Vďaka nim ale žil chlapec, ktorého diagnóza bola dovtedy smrteľná, ďalších 13 rokov; zomrel na zápal pľúc v roku 1935.

Pokusy na zvieratách

Úplavicu močovú, ako sa predtým cukrovke hovorilo, poznali už staroegyptskí lekári. Príčina choroby však zostávala dlho zahalená tajomstvom. Až v roku 1889 dokázali nemeckí lekári Oskar Minkowski a Joseph von Mering súvislosť medzi diabetom a pankreasom. U psov, ktorým tento orgán odstránili, sa onedlho prejavili charakteristické príznaky cukrovky, teda neuhasiteľný smäd, chudnutie a vylučovanie veľkého množstva moču bohatého na cukor. Podávanie extraktu zo surových zvieracích sliniviek sa ako liečba ukázalo byť prakticky neúčinné a ešte beznádejnejšie sa javili pokusy izolovať konkrétnu látku, ktorá reguláciu cukru v krvi riadi.

Tak to bolo až do jedného októbrového večera roku 1920, keď kanadského lekára Fredericka Bantinga napadla pri čítaní článku o doterajších neúspechoch jednoduchá, ale ako sa neskôr ukázalo spásna myšlienka. Čo ak hľadaný hormón po vyoperovaní pankreasu z tela zreaguje s inými substanciami, ktoré v tomto orgáne tiež vznikajú, a príde tak o svoje „zázračné“ vlastnosti?

chobotnica Čítajte aj Biológovia natočili vzácnu chobotnicu so žiarivo farebnými chápadlami

So svojou teóriou zoznámil Banting profesora fyziológie na Torontskej univerzite Johna Macleoda, ktorý mu po istom váhaní poskytol laboratórium. Banting, ktorému bol ako pomocník pridelený študent medicíny Charles Best, sa tak mohol v polovici apríla 1921 pustiť do diela.

Aby zabránil degradácii inzulínu pôsobením ďalších zlúčenín, podviazal slinivku pokusného zvieraťa tak, že izoloval tú časť orgánu, v ktorej podľa jeho názoru vznikali nežiaduce látky. Po niekoľkých týždňoch orgán vyoperoval, nepotrebnú časť odrezal a zvyšok rozdrvil na kašu, z ktorej niekoľkonásobným čistením získal číru kvapalinu. Že ide skutočne o hľadaný hormón preukázalo jeho podanie inému psovi, u ktorého bola cukrovka umelo navodená. Účinok na čím ďalej apatickejšieho štvornožca sa podobal podaniu živej vody. Hormón inzulín prvýkrát Banting s Bestom izolovali koncom júla 1921.

Prvý názov? Isletin

Isletin, ako Banting látku nazval, bol opakovane skúšaný na zvieratách. Až v januári 1922 sa výskumníci odhodlali na pokus, ktorý mal preveriť jeho účinky na ľudský organizmus. Prvým pacientom, ktorému bol inzulín podaný, sa stal štrnásťročný diabetik Leonard Thompson, u ktorého ale látka s vysokým obsahom nečistôt spočiatku vyvolala alergickú reakciu. Biochemikovi Jamesovi Collipovi sa však rýchlo podarilo vyrobiť čistejšiu formu isletinu a Thompson sa nakoniec dožil 26 rokov.

tulen leopardi Čítajte aj Tulene leopardie jedia žraloky, zistili novozélandskí vedci

Isletin, respektíve inzulín, ako sa látke začalo hovoriť, zachránil nespočetné množstvo ľudských životov. Nebolo divu, že Nobelova cena za lekárstvo pripadla v roku 1923 práve Bantingovi, ktorý sa o ňu rovnakým dielom podelil s Macleodom. Bestov prínos k revolučnému objavu napodiv zostal zabudnutý. V súvislosti s inzulínom bola plaketa s podobizňou vynálezcu dynamitu udelená ešte raz; v roku 1958 bol za popísanie štruktúry inzulínu ocenený anglický biochemik Frederick Sanger. Vývoj inzulínu sa však neskončil. Látka pôvodne získavaná zo zvieracích sliniviek brušných sa od 60. rokov 20. storočia vyrába synteticky a diabetikom uľahčuje život napríklad aj prístroj, ktorý umožňuje pravidelne si kontrolovať hladinu cukru v krvi.

debata chyba
Viac na túto tému: #diabetes #cukrovka #pankreas #innzulín