U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka. Hlavnou príčinou zhoršenia úmrtnostných pomerov bolo najmä zvýšenie pravdepodobností úmrtia v seniorskom veku. Dramatický nárast počtu zomretých v roku 2021, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom rapídnom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví.
Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51 až 54 tisíc ľudí, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60 tisíc. Vlani umrelo dokonca viac ako 72 tisíc osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1000 obyvateľov.
„Takéto vysoké počty zomretých Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii,“ vysvetľuje Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri INFOSTATe.
„V roku 2021 nedošlo len k skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v ďaleko väčšom meradle. Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka,“ zdôrazňuje demograf a dodáva, že z hľadiska populačnej histórie tohto demografického procesu by sme sa vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.