Ruskí vedci sa domnievajú, že vysvetlili účel trubičiek, ktoré boli súčasťou archeologického nálezu v kaukazskom Majkope z ranej doby bronzovej. Ide zrejme o najstaršie známe dochované slamky, napísal izraelský denník Haarec.
V hrobe z obdobia pred 5500 rokmi sa našlo okrem iného osem metrových trubičiek zo zlata a striebra. Doteraz sa myslelo, že to mohli byť panovnícke žezlá, ale nebolo jasné, prečo boli duté. A prečo v nich boli jemné filtre a usadenina. Ruskí vedci v odbornom časopise Antiquity publikovali štúdiu, podľa ktorej išlo o slamky, ktorými sa zo spoločnej nádoby pilo pivo.
Zvyk zdieľať nápoje pomocou slamiek pochádza z Mezopotámie a fakt, že sa rozšíril až na Kaukaz, je príkladom zdieľania skúseností – akejsi ranej globalizácie v dobe bronzovej.
Čítajte aj Prvá sociálna sieť vznikla pred 50 000 rokmi v Afrike, domnievajú sa vedkyne
Trubičky dlho vedcov fascinovali. Boli medzi luxusnými predmetmi v hrobe objavenom v roku 1897 v kurgane – mohyle navŕšenej nad pohrebnou komorou – pri Majkope v južnom Rusku. Vnútri sa našli kostry troch dospelých. Mŕtvy uložený uprostred bol zrejme spoločensky postavený najvyššie, bol pochovaný v elegantnom šate so šperkami a okolo neho boli keramické nádoby, kovové nástroje a zbrane. Išlo o senzačný objav, ktorý dal vzniknúť termínu majkopská kultúra, ktorou sa označovala spoločnosť z ranej doby bronzovej, ktorá v období 3700 až 3000 rokov pred naším letopočtom obývala časť Kaukazu.
Hviezdnym nálezom bolo osem trubičiek, ktoré boli uložené na dosah ruky osoby pochovanej uprostred, avšak archeológovia neboli schopní zistiť ich účel. Tyčky so zašpicatenými koncami sú zo zvinutých zlatých a strieborných pásikov, niektoré boli ozdobené snímateľnou figúrkou býka.
V minulom storočí sa objavilo niekoľko vysvetlení ich účelu. Zvažovalo sa, že mohlo ísť o žezlá alebo o tyčky, ktoré pri pohrebnom sprievode podopierali baldachýn. Žiadna z teórií ale neodpovedala na otázku, prečo boli trubičky duté, čo predpokladalo oveľa ťažšiu výrobu ako u prostých tyčí, povedal Viktor Trifonov, ktorý patrí k archeologickému tímu inštitútu dejín hmotnej kultúry Ruskej akadémie vied.
Čítajte aj Ruský fotograf zachytil ľadové medvede zabývané v meteorologickej stanici
V článku jeho skupina píše, že zlaté a strieborné trubičky boli vznešenejšou verziou bežných slamiek na pitie a že sa používali najskôr na konzumáciu piva.
K tomu, že sa nimi pilo pivo a nie víno, ktoré sa v tom čase na Kaukaze tiež vyrábalo, vedci došli preskúmaním koncov trubičiek. Na špičkách boli veľmi drobné otvory, ktoré mali funkciu sitka a filtrovali usadeninu, ktorú pivo vtedajšej doby obsahovalo. Na konci jednej z nájdených slamiek sa našli mikroskopické zvyšky jačmenného škrobu, čo teóriu o pivných slamkách podporilo. Teória o pive vo vtedajšej dobe neprekvapuje, pretože sa vie, že pivo sa varilo na území dnešného Izraela už pred vyše 13 000 rokmi. Prehistorický človek sa teda opíjal skvaseným jačmeňom skôr, ako vzniklo poľnohospodárstvo.
V čase, z ktorého je hrob v Majkope, bolo pivo základným nápojom na celom Blízkom východe od Egypta po Mezopotámiu a pili ho všetci – muži, ženy aj deti. Tyčky z Majkopu umožnili skupine mužov piť pivo v sede aj v stoji zo spoločnej nádoby pri oslave alebo stretnutí.
Čítajte aj NASA: Výbuch sopky pri Tonge bol oveľa silnejší než atómová bomba v Hirošime
Možno bola taká ceremónia súčasťou pohrebu významného člena spoločenstva pochovaného v Majkope a použili na to veľkú nádobu, ktorá sa vo vnútri tiež našla. Mala objem 32 litrov, takže v prípade ôsmich konzumentov by na každého vyšli štyri litre. Zosnulý bol teda odprevádzaný v radostnej nálade. Alebo bolo vedľa mŕtveho osem slamiek, aby si mohol pripiť v posmrtnom živote s bohmi, povedal Trifonov.
V publikovanej štúdii sa tvrdí, že slamky z majkopského kurganu sú z obdobia okolo roku 3500 pred naším letopočtom, takže sú zatiaľ najstaršie. O niečo mladšie sú tie nájdené na kráľovskom cintoríne v Uru v dnešnom južnom Iraku. Tie pochádzajú z doby o tisíc rokov neskôr, upozornil Trifonov. Netvrdia ale, že boli slamky na pitie vymyslené na Kaukaze.
Spoločné popíjanie s pomocou slamiek je znázornené na odtlačku pečatidla pochádzajúceho z Mezopotámie z doby okolo 4000 rokov pred naším letopočtom. Zvyk má zrejme počiatky na Blízkom východe, ale kedy sa slamka začala používať, sa nevie. Okrem iného preto, že sa vyrábali z tŕstia, ktoré rýchlo podľahne skaze, upozornil Trifonov.
Čítajte aj Kam sa z pláží Maurícia strácajú ulity a lastúry?
Aj keď slamky nevymysleli ľudia na Kaukaze, ich nález svedčí o kontakte a výmene medzi tamojšími obyvateľmi a tými, ktorí obývali ďaleké oblasti južne od nich. Kaukazské stepi obývala negramotná majkopská kultúra, ktorá žila 1000 kilometrov ďaleko od mestských sumerských centier. A napriek tomu ľudia v Majkope, alebo aspoň ich elita, toho vedeli dosť, aby si obľúbili luxus a spoločnosť ostatných pijanov pri ceremóniách alebo pohrebných rituáloch rovnako ako Sumeri.
„Štvrté tisícročie pred naším letopočtom bolo na severnom Kaukaze mimoriadne historické obdobie: nikdy pred ním ani po ňom nebola táto oblasť taká prepojená so svetom starého Blízkeho východu,“ povedal Trifonov v rozhovore s denníkom Haarec.