Ostatne to nebolo ani v pláne, ich let, plánovaný na polovicu februára 1967, mal len na obežnej dráhe Zeme vyskúšať novú techniku. Pri nácviku odpočítavania štartu v piatok 27. januára ale zachvátil kabínu Apolla požiar a trojica astronautov zatvorená vo vnútri nemala šancu na záchranu. Zomreli v priebehu niekoľkých sekúnd.
Tragédia, ktorú čo do počtu obetí prekonala až nehoda raketoplánu Challenger v roku 1986, ale pre americký projekt dobývania Mesiaca znamenala „len“ niekoľkomesačné zdržanie. Neil Armstrong sa nakoniec po jeho povrchu prechádzal v júli 1969.
Čítajte aj NASA: Výbuch sopky pri Tonge bol oveľa silnejší než atómová bomba v Hirošime
„Podnikáme v nebezpečnej oblasti a dúfam, že pokiaľ sa nám niečo stane, nezdrží to program. Dobývanie vesmíru predsa stojí za riskovanie života,“ povedal Grissom po inom kozmickom lete v lodi Gemini, necelé dva roky pred svojou smrťou.
Foto: nasa.gov
Vyšetrovanie nešťastia neskôr ukázalo, že príčin katastrofy bolo viac, na mnoho z nich pritom upozorňovali aj členovia nešťastnej posádky.
Firma North American údajne získala mnohomiliardový kontrakt na vývoj a výrobu Apolla nie príliš čestným spôsobom a pri vývoji zanedbala mnoho možných nebezpečenstiev. Grissom sám na prototype kozmickej lode, ktorá mala v budúcnosti vyniesť ľudskú posádku na Mesiac, totiž napočítal viac ako 2000 porúch všetkého druhu.
Kabína bola plná ľahko horľavých materiálov a z plastu boli aj skafandre astronautov. Ako ostatné americké lode malo navyše aj Apollo čisto kyslíkovú atmosféru. Niet preto divu, že keď po piatich hodinách testovania niekde v 50 kilometroch drôtov preskočila iskra, rozhorel sa oheň nevídanou silou. Astronauti, ktorí boli zatvorení vo vnútri, nemali šancu prežiť. Za ideálnych podmienok trvalo otvorenie vstupného poklopu minútu a pol, teplota vo vnútri ale dosiahla stoviek stupňov Celzia už po necelej polminúte.
Čítajte aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba dosiahol cieľ – 1,5 milióna km od Zeme
Smrť troch mužov, po ktorých pred troma rokmi americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pomenoval tri kopce na Marse, nakoniec paradoxne prispela k tomu, že sa projekt pohol dopredu. Kozmická loď sa dočkala vylepšení – kyslíkovú atmosféru na štartovacej rampe nahradila zmes kyslíka s dusíkom, zmenila sa aj konštrukcia vstupného otvoru. Na jeseň 1967 sa uskutočnila bezchybná premiéra rakety Saturn 5, cez Vianoce 1968 Apollo 8 prvýkrát obletelo Mesiac a 20. júla 1969 potom predniesol Neil Armstrong slávnu vetu: „veľký skok pre ľudstvo.“
Čítajte aj Curiosity objavilo na Marse ložiská izotopu uhlíka spájaného so životom