Aj tieto výsledky priniesol výskum vedkýň zo Slovenskej akadémie vied, ktoré skúmali duševné procesy formulujúce naše presvedčenia a názory na kontroverzné témy.
Sklon k sebapotvrdzovaniu je jav, ktorý nastáva v myslení ľudí pri uvažovaní o bežných, ale aj zásadných spoločenských otázkach. Experimentálne psychologičky zo Slovenskej akadémie vied ho popisujú na príklade ochoty a neochoty dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19.
Čítajte aj Pred 30 rokmi sa Československo oficiálne pripojilo na internet
„Či už sme zaočkovaní alebo nie, sklonu k sebapotvrdzovaniu podliehame, zrejme, všetci približne rovnako. Ten, kto sa chce dať zaočkovať, si bude vyhľadávať informácie o prínosoch očkovania. Naopak, ten, kto očkovanie odmieta, bude vyhľadávať informácie o jeho vedľajších účinkoch a rizikách s ním spojených,“ vysvetľuje Dáša Vedejová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Výskum, ktorý uskutočnila spolu s kolegyňou Vladimírou Čavojovou potvrdil, že ľudia vyhľadávali a interpretovali informácie v súlade so svojím postojom. „Napríklad, ak bol účastník štúdie proti trestu smrti, vyhľadával informácie, ktoré pojednávali o jeho nevhodnosti. To v podstate znamená, že už pri samotnom vyhľadávaní informácií ľudia vyselektovali tie, ktoré zapadali do ich schémy presvedčení a tým pádom neboli prístupní informáciám, ktoré by ich názory mohli ohroziť, či dokonca vyvrátiť,“ zdôrazňuje Vedejová.
Psychologičky upozorňujú, že problémom môže byť, ak sklonu k sebapotvrdzovaniu podľahnú aj odborníci ako právnici, psychiatri či lekári. Zdôrazňujú preto význam znižovania týchto kognitívnych odchýlok. Výskumne overili viacero metód a ponúkajú dve rady.
Čítajte aj Whoo App: slovenská aplikácia prepája ľudí úplne novým spôsobom
Prvou možnosťou, ako znížiť sklon k sebapotvrdzovaniu, je zmena prostredia. „Skúsme vyhľadávať ľudí, ktorí nemusia nutne zdieľať podobné hodnoty a názory na danú tému. Rozprávajme sa s nimi. Pýtajme sa, čo ich viedlo k danému presvedčeniu. Snažme sa pochopiť druhú stranu,“ radí Vedejová.
Druhou možnosťou je využitie kognitívnych stratégií, ktoré sa vo výskumoch ukázali ako zatiaľ najefektívnejšie. Jednou z nich je tzv. kontrafaktové myslenie, teda myšlienky typu „čo by bolo keby“.
„Takéto uvažovanie by malo umožniť rozšíriť svoje obzory a zvažovať aj iné alternatívy než tie, nad ktorými práve premýšľame. Skúste si teda pri uvažovaní o téme, na ktorú už máte vytvorený názor, pomyslieť, čo by bolo, keby to bolo inak? Môžeme to aplikovať napríklad pred, počas, či po rozhovore s niekým, kto nezdieľa podobný názor ako my,“ uzatvára psychologička.