Tím vedcov z Harvardovej univerzity a z Emoryho univerzity v USA zostavil „biohybridnú“ rybu z papiera, plastu, želatíny a dvoch pásov živých buniek srdcového svalu. Ich sťahy poháňali chvost ryby zo strany na stranu a umožňovali jej plávať. Výskumníci publikovali výsledky svojho experimentu v časopise Science.
„Prínosom tohto rybieho projektu je, že sa stále snažíme zvládnuť remeslo používania živých buniek ako základného stavebného kameňa,“ povedal jeden z autorov štúdie Kit Parker. „Srdce je nesmierne zložité a nestačí len napodobniť jeho anatómiu. Je potrebné znovu vytvoriť biofyziku, aby bolo možné dosiahnuť robustné správanie, ktoré sa vyžaduje pri konštrukcii umelých sŕdc pre deti, ktoré sa narodili s zdeformovaným srdcom,“ dodal výskumník.

Parker už skôr verejnoprávnemu rozhlasu NPR povedal, že vedci si spočiatku neboli istí, ako dlho kŕdeľ umelých rybiek vydrží. Nakoniec ale plávali viac ako 100 dní.
„Tým, že sme do tejto ryby replikovali biofyziku srdca, sme v týchto bunkách aktivovali rôzne procesy, ktoré im majú pomôcť sa udržať,“ opísal Parker. „Dúfame, že v našom ďalšom snažení udržíme tieto bunky a tkanivá nažive oveľa dlhšie ako napríklad štyri a pol mesiaca,“ uviedol.
Svalové bunky v experimente pri cvičení údajne zosilneli, čo je pozitívny náznak, že by sa tento postup mohol uplatniť pri liečbe srdcových zlyhaní.

Parker bol predtým členom harvardského tímu, ktorý v roku 2016 zostrojil malú robotickú raju, ktorú poháňali srdcové bunky z potkana. Vedec napriek terajšiemu úspešnému objavu hovorí, že treba urobiť ešte veľa práce.
„Naučili sme sa, čo sme sa potrebovali naučiť. Prispôsobili sme vynálezy našim súčasným snahám o pochopenie detských chorôb. Teraz sa posúvame ďalej a snažíme sa vytvoriť komplexnejší model trojrozmerného morského organizmu s využitím ľudských srdcových buniek a ľudskej srdcovej biofyziky,“ povedal vedec.