A oboje bol nielen pre bežných Američanov šok, z ktorého sa dlho spamätávali. Prvého muža sa im síce za hranice atmosféry dostať necelý mesiac po Jurijovi Gagarinovi podaarilo, Alan Shepard však letel začiatkom mája 1961 iba po balistickej dráhe. Až 20. februára 1962 odštartoval do vesmíru John Glenn, ktorý v malej kabíne kozmickej lode Friendship 7 za štyri hodiny a 56 minút uskutočnil tri oblety planéty.
Radosť Američanov z Glennovho výkonu – ktorému predchádzal ešte druhý balistický let Virgila Grissoma z 21. júla 1961 – trochu zmenšoval fakt, že na sovietskej strane ho predbehol ešte Vostok 2. Ten na obežnú dráhu odštartoval 6. augusta 1961 a dokázal Zem obletieť German Titov a po jednom dni, jednej hodine a 18 minútach pristál späť v Sovietskom zväze. Na rozdiel od Američanov, ktorí od začiatku počítali s tým, že ich astronauti vyletia a pristanú vo vnútri kozmickej lode, sa prví sovietski kozmonauti počas návratu katapultovali a pristávali na padáku mimo svoj koráb.
Čítajte aj Pred rokom pristálo na Marse robotické prieskumné vozidlo Perseverance
Misia štyridsaťročného Glenna, ktorý bol najstarším z prvých siedmich kandidátov amerického kozmického programu, sa pritom nezaobišla bez problémov. Štart, pôvodne plánovaný na 16. januára 1962, bol opakovane odložený, či už kvôli technickým problémom alebo počasiu. Problémy s priesakmi paliva sa ale nakoniec podarilo vyriešiť a 18. februára 1962 sa tiež konečne začala trhať oblačnosť nad kozmodrómom, a tak sa Glenn mohol o dva dni neskôr, krátko po pri štvrte na desať ráno miestneho času, vydať na cestu do vesmíru. Nečakalo ho ale nič pohodlné, aj kvôli tomu, že lode radu Mercury s jedným kubickým metrom priestoru boli najmenšími korábmi, aké kedy do kozmu lietali.
Aj počas samotného letu „štrajkovala“ technika a ľudia v riadiacom stredisku sa dokonca obávali, že loď môže počas návratu do atmosféry zhorieť. Okrem zlyhania trysiek zaisťujúcich polohu kabíny, kvôli ktorému musel John Glenn polohu udržiavať ručne, sa totiž u operátorov rozsvietila kontrolka signalizujúca odpojenie tepelného štítu. Astronautovi o tom ale až do posledných chvíľ pred pristátím nikto nepovedal. Glenn musel ručne zasiahnuť aj do pristátia a nechať pri lodi brzdiace rakety, prirobené kovovým pásikom, ktorý mohol pomôcť prípadne uvoľnený štít udržať na mieste.
Čítajte aj NASA zverejnila prvé snímky z Webbovho ďalekohľadu. Urobil si aj "selfie"
Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, rozsvietená kontrolka bola len dôsledkom chyby v elektroinštalácii, a Glenn vo svojej kozmickej lodi v poriadku dosadol na hladinu Atlantiku, asi 300 kilometrov severne od Dominikánskej republiky. K pôvodne plánovanej oblasti pristátia mu síce chýbalo asi 60 kilometrov (inžinieri pri výpočtoch zabudli vziať do úvahy, že loď bude mať kvôli spotrebovanému palivu nižšiu hmotnosť), aj tak to ale trvalo len štvrťhodinu, kým k Friendship 7 dorazil hliadkujúci torpédoborec Noa. O pár minút neskôr bola kozmická loď na palube. „Bolo tam trochu horúco,“ vyhlásil Glenn, keď konečne vyliezol von.
Na záujem verejnosti bol síce prvý Američan, ktorý prenikol na obežnú dráhu Zeme, zvyknutý už z minulosti (v roku 1957 sa objavil na stránkach novín, keď za tri hodiny a 23 minút s nadzvukovým lietadlom prekonal trasu z Los Angeles do New Yorku), po návrate z vesmíru sa ale stal skutočným národným hrdinom. Podobne ako v prípade Jurija Gagarina na druhej strane železnej opony to ale tiež znamenalo, že ho vedenie amerického vesmírneho programu už do kozmu nepustilo. Hlavne kvôli obavám z toho, že by prípadný neúspech (končiaci pravdepodobne Glennovou smrťou) mohol úplne ochromiť ďalšie vesmírne lety.
Čítajte aj Curiosity objavilo na Marse ložiská izotopu uhlíka spájaného so životom
Tri roky po svojom vesmírnom lete tak Glenn odišiel v hodnosti plukovníka do civilu. Pôsobil vo vrcholných manažérskych funkciách a postupne si začal budovať politickú kariéru. Ako senátor za rodný štát Ohio vstúpil v roku 1974 do Washingtonu a zostal štyri volebné obdobia až do roku 1999. Ťažiskom jeho politickej pôsobnosti boli energetická, vojenská a zahraničná politika. Mal aj vyššie ambície, ale jeho snaha stať sa kandidátom demokratov na prezidentský úrad pre voľby v roku 1984 stroskotala a neskôr to už neskúšal.
Na druhej strane Glenn nikdy neopustil sen o návrate do vesmíru. V júni 1997 ponúkol NASA, že by bol vhodnou osobou na sledovanie vplyvu stavu beztiaže na starých ľudí. Úrad mu to nakoniec po sedemmesačnom váhaní schválil. A v októbri 1998 sa John Glenn druhýkrát výrazne zapísal do histórie kozmických letov. Na palube raketoplánu Discovery ešte raz zavítal do vesmíru, a to v na dlhý čas rekordných 77 rokoch. Až vlani ho prekonali osemdesiatdvaročná letecká priekopníčka Wally Funková a ešte o osem rokov starší herec William Shatner. Tí ale na palube lode firmy Blue Origin absolvovali len let na hranicu kozmu a späť.
Primát najstaršieho človeka, ktorý kedy pobýval na obežnej dráhe, tak dodnes patrí Glennovi, ktorý zomrel 8. decembra 2016 vo veku 95 rokov.