U osôb, ktoré prekonali covid-19, bola v mesiacoch po nákaze vyššia pravdepodobnosť diagnózy depresie o 39 percent ako u ľudí, ktorí ochorenie nemali. Pri úzkosti vzrástla pravdepodobnosť diagnózy o 35 percent a pri poruchách prispôsobenia o 38 percent. Ľudia, ktorí sa nakazili vírusom SARS-CoV-2, mali aj o 41 percent vyššie riziko porúch spánku.
„Zdá sa, že v mesiacoch po prekonaní covidu dochádza k výraznému nárastu počtu psychiatrických diagnóz,“ uviedol profesor psychiatrie na Oxfordskej univerzite Paul Harrison, ktorý sa na štúdii nepodieľal. Uviedol, že výsledky sa zhodujú so závermi iných výskumov, vrátane štúdie z roku 2021, na ktorej sa autorsky podieľal. Štúdia podľa neho „posilňuje tvrdenie, že na covide je niečo, čo spôsobuje, že ľudia čelia väčšiemu riziku bežných duševných porúch“.
Čítajte aj Informácie na nete hľadáme a interpretujeme v súlade so svojím postojom. Potvrdil to výskum
Údaje nenaznačujú, že by sa u väčšiny pacientov s covidom objavili príznaky duševného ochorenia. Lekári diagnostikovali depresie, úzkosť alebo poruchy prispôsobenia a stresu iba u 4,4 až 5,6 percenta osôb v štúdii. „Našťastie nejde o epidémiu úzkosti a depresie,“ povedal Harrison. „Ale banalita to nie je,“ dodal.
Vedci v štúdii analyzovali záznamy takmer 154 000 pacientov s chorobou covid-19, ktorí sú registrovaní v zdravotníckom systéme pre veteránov. Ich dáta porovnali s ľuďmi, ktorí sa vírusom nenakazili. Výskumníci do štúdie zaradili iba pacientov, ktorí nemali žiadnu psychiatrickú diagnózu ani sa s ňou neliečili najmenej dva roky pred nakazením koronavírusom. Len veľmi málo z účastníkov štúdie bolo proti covidu očkovaných.
Lekár Al-Aly, ktorý štúdiu viedol, uviedol, že jeho tím plánuje analyzovať, či následné očkovanie zmenilo duševné príznaky ľudí, rovnako ako ďalšie zdravotné problémy po nákaze, ktoré skupina študovala.
Čítajte aj Štvrtá dávka vakcíny nie je príliš efektívna, uvádza štúdia z Izraela
Autori štúdie tiež zistili, že u ľudí, ktorí mali covid, sa o 80 percent častejšie objavili kognitívne problémy, ako je mozgová hmla, zmätenosť a zábudlivosť. Riziko porúch spôsobených užívaním opioidov, pravdepodobne z liekov predpísaných na bolesť, u nich vzrástlo o 34 percent. Mali tiež o 20 percent vyššiu pravdepodobnosť porúch spôsobených užívaním iných ako opioidných látok, vrátane alkoholizmu.
Z výskumu vyplynulo, že lekári u pacientov hospitalizovaných s covidom-19 častejšie diagnostikovali psychické problémy ako u pacientov s menej závažným priebehom ochorenia. Ale aj ľudia s miernou infekciou boli duševnými problémami viac ohrození ako tí, ktorí covid neprekonali.
Čítajte aj Srdce na transplantáciu možno viezť dlhšie vďaka prístroju, ktorý zaň bije
Podľa vedcov existuje niekoľko možných príčin nárastu diagnostikovaných duševných problémov. Lekárka Maura Boldriniová si myslí, že príznaky s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňujú biologické faktory aj psychický stres spojený s chorobou. „V psychiatrii ide takmer vždy o vzájomné pôsobenie,“ povedala.