Spracovanými výsledkami chcú upriamiť pozornosť príslušných odborníkov a sponzorov na jej konzerváciu alebo rekonštrukciu. Slovenskí vedci a vedkyne využili svoju prítomnosť v tejto chudobnej krajine aj na pomoc miestnej kresťanskej komunite či juhosudánskym utečencom.
Orientalisti a archeológovia zo Slovenskej akadémie vied spoločne s odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity začiatkom tohto roka skúmali starú mešitu na lokalite Duwejm Wad Hadž v Sudáne. Zamerali sa na prieskum báz jej pilierov a arkádových stĺpov.
Čítajte aj Vedci zostrojili robotickú rybu poháňanú ľudskými srdcovými bunkami
„Na základe doterajšieho výskumu sa zdá, že táto mešita bola akousi sudánskou obdobou al-Azharu – islamskej univerzity a náboženskej autority v egyptskej Káhire. Vyučoval sa v nej islam, ktorý sa v Sudáne šíril od 14. storočia,“ vysvetľuje Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a dodáva, že miestne záznamy kladú vznik tejto sakrálnej stavby do 17. až 18. storočia.
Podľa slovenských archeológov mohla stará mešita okrem výuky a šírenia viery slúžiť aj pútnikom zo západnej a strednej Afriky – hadžiom – na ceste do Mekky.
„Duwejmský ‚maják‘ bol viditeľný z veľkej diaľky. Po prekonaní Sahary či Sahelu sa pútnici mohli na tomto mieste zotaviť z náročnej cesty pri vode a zeleni nílskeho údolia. Následne tu prebrodili či preplávali Níl a pokračovali k Červenému moru, do Džiddy a Mekky,“ hovorí Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a dodáva, že o spiatočnom využití tejto trasy svedčia aj archeologickým výskumom objavené červenomorské lastúry.
Čítajte aj Vedci skúmali vplyv konzumácie marhuľových semien na zdravie ľudí
Okrem archeologických činností výskumníci uskutočnili pedologický výskum, rozbor keramiky a nepálených tehál. Zamerali sa aj na geoinformatické spracovanie dát a odobrali vzorky na dendrologické, rádiokarbónové a petrologické analýzy. „Dúfame, že nám tieto vzorky pomôžu osvetliť historickú hádanku stavby, pretože na základe ukončeného výskumu má viacero vývojových fáz,“ dodáva archeológ.
Archeologický výskum mal aj charitatívno-rozvojový rozmer. Členovia misie podporili marginalizované komunity v ťažko skúšanom Sudáne. Materiálnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 200-tisíc sudánskych libier (zhruba 10 mesačných platov miestneho úradníka) poskytli kresťanskej komunite v meste Karíma, juhosudánskym utečencom a Inštitútu kontinuálneho vzdelávania v Chartúme.
Výskum na sudánskej lokalite je financovaný grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, projekt podporila aj Nadácia Gedíd Aigyptos.