Predchádzajúce štúdie mapujúce historické trendy odhadujú, že peľová sezóna v Severnej Amerike sa začína o 20 dní skôr, je o osem dní dlhšia a do ovzdušia sa počas nej dostane o 20 % viac peľu ako pred 30 rokmi. Nový výskum tieto dáta projektuje ku koncu 21. storočia a dochádza k záveru, že rastliny v roku 2100 do ovzdušia uvoľnia až o 40 % viac peľu, sezóna sa začne o 40 dní skôr a bude o 19 dní dlhšia.
„Peľ má veľký vplyv na verejné zdravie,“ hovorí Alisson Steinerová, odborníčka na atmosféru z Michiganskej univerzity a vedúca autorka štúdie. „Súčasné modely pre množstvo peľu vo vzduchu nie sú príliš kvalitné, pritom sezónne alergie postihujú veľa ľudí,“ dodáva.
Čítajte aj Dvojrozmerný materiál môže čiastočne nahradiť kremík v elektronike
Vedci vyvinuli modely založené na historických dátach, ktoré predpovedajú produkciu peľu pod vplyvom faktorov ako teplota a zrážky pri 15 rastlinách, ktoré najčastejšie spôsobujú alergie. Modely tiež počítajú s vyššími hodnotami oxidu uhličitého v atmosfére aj premieňajúcim sa výskytom rastlín v priebehu času.
Napríklad niektoré trávy a stromy v Severnej Amerike sa rozšíria na úkor rastlín z rodu ambrózia. Tieto významné alergény by na východe USA mali ustúpiť až o 80 %. Dariť sa nebude ani brezám. Steinerová a jej kolegovia do nových modelov zasadili dáta o emisiách peľu v Spojených štátoch medzi rokmi 1995 a 2014 a prepojili ich s dvoma klimatickými vyhliadkami na obdobie 2081 až 2100: s takzvaným stredným variantom skleníkových plynov, ktorý počíta s oteplením planéty o dva až tri Celzia, a extrémnejším variantom s využívaním fosílnych palív a oteplením o štyri až šesť stupňov Celzia. V horšom scenári, v ktorom hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére dosahujú viac ako dvaapolnásobok súčasných hodnôt, výsledky predpovedajú intenzívnejšiu peľovú sezónu s číslami až dvojnásobnými oproti uplynulým 30 rokom.
Čítajte aj Vedci rozlúštili celý ľudský genóm a potvrdili, že ivermektín na covid nezaberá
Pravdepodobne dôležitejšie sú ale predpovede v miernejšom scenári, hovorí William Anderegg, výskumník z Utahskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal. „Hodnoty peľu sú v ňom oproti extrémnemu scenáru asi o polovicu nižšie. Od vedcov je to ďalšie potvrdenie toho, ako veľmi zvládanie klimatickej zmeny ovplyvní naše dýchanie a zdravie,“ poznamenáva Anderegg.
Výsledky novej štúdie sú v súlade s pozorovaniami alergológa Johna Jamesa. Ten pred 25 rokmi začal pracovať v americkom štáte Colorado, kde peľová sezóna obvykle trvala od marca do apríla. To sa však v priebehu rokov zmenilo: „Pacienti začali chodiť skôr a pýtali sa, prečo ich symptómy trvajú tak dlho a že si od nich sotva oddýchnu,“ hovorí James.
Čítajte aj Vesna je prvá holografická bankárka. Privíta vás v slovenskej banke
Intenzívnejšie peľové sezóny sú podľa niekoľkých štúdií globálnou zdravotnou hrozbou. Študenti s alergiami podávajú slabšie výkony ako ich spolužiaci a rovnako tak trpí produktivita dospelých v pri útokoch sennej nádchy.
Podľa Steinerovej je nová štúdia „prvým krokom k vývinu pokročilejších nástrojov, ktoré nám pomôžu pochopiť, ako sa bude peľ v budúcnosti meniť, a ľuďom tak dajú možnosť lepšie sa pripraviť na zdravotné dosahy“.()
