Obrázky vyryté na kamenné dosky pravekí ľudia položili k ohnisku, kde na nich mihotavé svetlo vytváralo ilúziu pohybu, akúsi ranú formu animácie. Výskumníci z univerzít v severoanglických mestách York a Durham preskúmali 50 kamenných doštičiek zo zbierok Britského múzea, na ktoré pred asi 15 000 rokmi dávni lovci a zberači vyryli obrázky.
Čítajte aj Vzácne úkazy na oblohe: Ak si privstanete, v jednom rade uvidíte hneď štyri planéty. Ktoré?
Vápencové doštičky objavili archeológovia v skalnej dutine na juhu Francúzska v priebehu 19. a na začiatku 20. storočia. Sú na nich vyobrazené najmä kone, jelene či zubry, ale aj vlky či kozorožce. Britskí vedci na okrajoch niektorých kameňov s rytinami identifikovali vzorce poškodenia plameňmi, teda dôkaz, že doštičky pravekí ľudia ukladali blízko ohňa. Aby zistili prečo, vedci vykonali množstvo experimentov vo vlastnoručne postavenom prehistorickom tábore aj vo virtuálnej realite. Zrekonštruovali aj vlastné kamenné doštičky v pôvodnej podobe s jasnými bielymi líniami a rozložili ich okolo ohniska.
„Experiment sme urobili aj v noci, keď sa efekt pri mihotavom svetle ohňa prejavil naplno. Keď nám tie vyryté tvary ožili pred očami, bol to pomerne vzrušujúci zážitok,“ povedala spoluautorka štúdie Izzy Wisherová z univerzity v Durhame. „Vzrušujúce tiež bolo, keď sme neskôr pozorovali, že vzorce opálenia ohňom vzniknuté pri tejto aktivite sa najviac podobajú tým na našich exemplároch,“ dodala.
Kamenné doštičky podľa nej mohli plniť aj praktickú funkciu – označovali okraje ohniska. Ľudský mozog je obzvlášť prispôsobený na to, aby si meniace svetlo a tieň interpretoval ako pohyb a formy, ktoré sú mu vizuálne známe, v týchto premenlivých svetelných podmienkach identifikoval, uvádza štúdia. Vďaka plameňom a umiestneniu radu doštičiek by vyryté zvieratá ,ožili', akoby boli animované, uviedla Wisherová.
Čítajte aj Rover Perseverance natočil video s marsovským zatmením Slnka
„Ide o spoločnosti, ktoré zvieratami v podstate žijú. Celý svoj život trávia ich stopovaním, lovom, premýšľaním o nich, ich kože spracovávajú na odevy. Nemyslím si preto, že je prehnané domnievať sa, že sa o zvieratách aj rozprávali,“ hovorí vedkyňa.
Štúdiu vedci zverejnili v odbornom časopise PLOS ONE.