Za vhodné opatrenia WHO v súčasnej situácii považuje trasovanie a izoláciu nakazených. Masové a plošné očkovanie zatiaľ podľa nej nie je potrebné.
„Domnievame sa, že môžeme (šírenie nákazy) ľahko skrotiť, ak teraz zavedieme tie správne opatrenia,“ uviedla riaditeľka WHO pre globálnu pripravenosť na infekčné choroby Sylvie Briandová. Podľa odborníčky z WHO Rosamundy Lewisovej medzi opatrenia, ktoré je vhodné zaviesť, patrí trasovanie prípadov nákazy či izolácie nakazených ľudí.
Podľa predstaviteľov WHO sa štáty nachádzajú v časovom okne, kedy sa dá šíreniu choroby zabrániť. Vírus opičích kiahní sa navyše medzi ľuďmi neprenáša ľahko. Preto by verejnosť nemala byť prehnane znepokojená. „Nie je to covid-19,“ povedala Briandová.
Čítajte aj Britskí vedci očakávajú ďalšie prípady opičích kiahní. Šíria sa nečakane rýchlo
Podľa predstaviteľov WHO teraz nie je potrebné spustiť masovú kampaň očkovania proti opičím kiahňam. Očkovanie ale odporúča ľuďom, ktorí mali blízky kontakt s nakazeným. WHO chce posilniť dostupnosť vakcíny proti tejto chorobe. Proti opičím kiahňam neexistuje vakcína, možno ale použiť tú proti pravým kiahňam, ktorých je ale vo svete obmedzené množstvo. WHO preto uvažuje, že by vytvorila centrálny sklad, ktorý by mohli využiť zasiahnuté krajiny. Spoločný nákup vakcín zvažuje aj Európska únia.
Organizácia teraz eviduje zhruba 300 potvrdených prípadov nákazy v 20 krajinách, kde sa predtým choroba nevyskytovala. Je medzi nimi aj Česká republika. Zhruba 100 potvrdených prípadov pripadá na Španielsko. „Nevieme ale, či nejde o povestnú špičku ľadovca,“ uviedla Briandová.
Čítajte aj Švajčiarsko a Izrael majú prvé prípady opičích kiahní, v Nemecku sú ďalšie dva
Zdravotnícke služby v jednotlivých krajinách zatiaľ hlásia, že väčšina chorých má len mierne príznaky. Vyššie riziko vzniku choroby s vážnym priebehom hrozí u tehotných žien, detí či ľudí s problémami s imunitou.
Opičie kiahne sú vírusové ochorenie podobné pravým kiahňam, zvyčajne ale majú miernejšie prejavy. Prvýkrát boli zaznamenané v Konžskej demokratickej republike v 70. rokoch minulého storočia a teraz sa vyskytujú v častiach strednej a západnej Afriky. Až donedávna sa v iných častiach sveta choroba vyskytovala len zriedka.
Ohľadne šírenia nákazy v krajinách, kde sa predtým opičie kiahne nevyskytovali, Briandová povedala, že prvé analýzy nepotvrdili domnienky o genetickej mutácii vírusu. „Je pravdepodobnejšie, že šírenie spôsobila zmena v ľudskom správaní,“ uviedla predstaviteľka WHO.
Čítajte aj Nový test odhalí antibakteriálne účinky medu
Medzi príznaky patrí horúčka a vyrážka. Západoafrický kmeň opičích kiahní, ktorý bol zistený v súčasnej epidémii, má smrtnosť v afrických podmienkach asi jedno percento. Vírus sa šíri predovšetkým blízkym kontaktom a podľa predchádzajúcich vyhlásení Briandovej bolo mnoho zistených výskytov hlásených u mužov, ktorí mávajú pohlavný styk s mužmi.
Podľa Organizácie Spojených národov pre boj s AIDS (UNAIDS) sa ale pravdepodobne nakazili pri tesnom fyzickom kontakte s niekým, kto už bol vírusom infikovaný. Organizácia zdôraznila, že nakaziť sa môže ktokoľvek.