Nešetril na materiáli a ten najlepší si nechával dovážať z Talianska aj Egypta. Vane boli vytesané z alabastru a predpokladalo sa, že materiál bol dovezený z Egypta, pretože sa v Judei nenachádzal. Vedci Hebrejskej a Bar Ilanovej univerzity však vo svojej štúdii dokázali, že množstvo predmetov v Herodesových palácoch pochádza z lomov v dnešnom Izraeli. Napísal o tom denník Haarec.
Čítajte aj Vyhynutie megalodona mohlo súvisieť s jeho súperením so žralokom bielym, tvrdí štúdia
Bol to Herodes, kto nechal v druhej polovici 1. storočia pred naším letopočtom vystavať pevnosť Masadu, prístav Caesarea Maritima i celé mestá. Ten najlepší mramor si nechal dovážať z Talianska. Izrael, nachádzajúci sa na mieste niekdajšieho morského dna, má mnoho druhov kriedových hornín, ale nie mramor, a určite nie takej kvality, aký Herodes potreboval na stavby palácov, prístavov a chrámov. Doteraz sa myslelo, že v Izraeli nie je ani alabaster, z ktorého sú Herodesove vane a ďalšie predmety.
Vedci okolo Ajaly Amirovej z Bar Ilanovej univerzity ale zistili, že v Izraeli lomy na alabaster, čo je druh sadrovca, existujú. „Ešte pred niekoľkými rokmi sa myslelo, že sadrovcové lomy v Izraeli nie sú a že všetky predmety v Herodesových palácoch z tohto materiálu boli vyrobené z kameňa dovezeného z Egypta,“ povedala Amirová. Tento kameň sa začal dovážať už v dobe bronzovej.
Nedávno sa však našli v Izraeli dva takéto lomy, v jaskyniach Teomim a Abud v strednom Izraeli, neďaleko starobylého Bejt Šemeša. Ponúkali sa otázky: Dovážal teda Herodes alabaster z Egypta, alebo používal miestny materiál? Bol lokálny kameň pre jeho ambiciózne projekty dostatočne kvalitný?
Čítajte aj Archeológovia objavili pri Káhire stovky sarkofágov a bronzových sôch
Čo sa kúpacích vaní týka, odpoveď znie áno. Herodesove vane, z ktorých jedna bola nájdená pred desaťročiami v pevnosti Kypros na Západnom brehu Jordánu a ďalšie nedávno v pevnosti Herodium južne od Jeruzalema, boli vytesané z alabastru vyťaženého na mieste.
Tieto nádoby využíval Herodes osobne. Na čo ich vlastne potreboval? Aby v Judei šíril rímsku kultúru, ku ktorej patril aj zvyk kúpať sa. Rimania však zdieľali pri kúpaní nielen vodu, ale zároveň aj parazity.
Amirová a jej kolegovia zistili, že lom Teomim bol v prevádzke od strednej doby bronzovej po rané rímske obdobie. Z tamojšieho kameňa pochádzajú nielen vane, ale aj ďalšie predmety viazané k Herodesovi.
Čítajte aj Listy Hitlerovho lekára približujú ako bol liečený hlas nacistického vodcu
Vykonávala sa podrobná analýza a porovnanie rôznych vzoriek. Vedci dostali napríklad vzorky odobrané z nálezov na jeruzalemskej Chrámovej hore a ukázalo sa, že sú z materiálu dovezeného z Egypta.
„Herodes postavil mnoho palácov v (dnešnom) Izraeli a Jordánsku a existujú historické zdroje, ktoré dokazujú, že staval aj v Turecku. Bol síce miestny kráľ, ale významný. Jeho nadriadení boli Rimania, on bol ich dôležitý poddaný,“ povedal archeológ z Bar Ilanovej univerzity Aren Maeir. Na otázku prečo Herodes, sídliaci v Jeruzaleme, staval až v Turecku, odpovedal, že králi tej doby nechávali budovať stavby s úmyslom podčiarknuť svoju veľkosť.
Čítajte aj Vo vzorkách z planétky Ryugu sa našli základné stavebné kamene života
Aby sa s istotou preukázal pôvod alabastru, porovnávali sa vzorky z predmetov odobrané v 19. storočí v egyptskej Gíze s tovarom zo súčasných káhirských obchodov. Analyzovalo sa niekoľko druhov alabastru z Izraela a Egypta. Podieľal sa na tom Amnon Albek z Bar Ilanova univerzity. „Všetky štyri analytické metódy použité v tejto štúdii boli schopné jasne odlíšiť egyptský alabaster od toho z Izraela,“ povedal Albek.
Podľa Maeira to dokazuje, že kameň pochádzajúci z Judey bol dostatočne kvalitný na to, aby uspokojil Herodesove nároky. Bez ohľadu na to, či tento panovník naozaj dokončil projekty, ktoré sú mu pripisované, isté je, že jeho kritériá boli vysoké.