Evolúcia na dne pohára alebo ako sme sa naučili piť mlieko bez bolestí brucha

Dopriať si na raňajky pohár mlieka je pomerne bežný zvyk. Piť ho však nemôže každý. Niektorí z nás totiž nemajú vyvinutú mutáciu génu na trávenie laktózy, cukru, ktorý je súčasťou materského mlieka takmer všetkých cicavcov na našej planéte.

03.07.2022 06:00
muž, mlieko, pitie Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

Otázkami, odkiaľ sa vzala ľudská schopnosť požívať tento nápoj a aký bol jej vývoj, sa začali vedci zaoberať relatívne nedávno. Odpovede hľadali v tisícoch rokov starej DNA afrických pastierov. Ukázalo sa, že sama schopnosť je výsledkom dlhého a fascinujúceho vývoja, ktorý siaha hlboko do našej minulosti.

Pomyselný rok nula nastane až za šesť tisíc rokov, panuje doba, ktorej sa neskôr bude hovoriť neolitická. Na pláňach savany chová skupina pastierov dobytok. Malé stádo kráv, kôz a oviec im neslúži len na mäso, v horúcom podnebí si pravidelne doprajú aj ich mlieko. Pastieri nemôžu tušiť, že raz, za tisícky rokov, práve oni umožnia vedcom nahliadnuť do samotnej evolúcie človeka. Ich osem zachovalých kostier sa našlo v suchých oblastiach dnešnej Kene a Sudánu pred necelými dvoma rokmi. Archeológovia odobrali vzorky zubného kameňa a poodhalili tak ich stravovacie návyky. Čo zistili?

Napríklad určili stopy proteínov, ktoré sa vyskytujú výhradne v mlieku cicavcov. Mlieko a výrobky z neho teda nepochybne patrili k pravidelnej strave našich dávnych prapredkov. Dodnes ide o najstarší dôkaz konzumácie živočíšneho mlieka v Afrike. A pravdepodobne aj na celom svete.

Ďalšie poznatky odhalila analýza DNA z kostí. Podľa nej obyvatelia Afriky v onom čase ešte nemohli mať vyvinuté gény, ktoré by umožňovali trávenie mlieka v dospelosti. Pýtate sa, ako spolu súvisí pitie mlieka a genetika človeka? Odpoveď na túto otázku sa netýka len pastierov z minulosti, ale aj moderných ľudí v 21. storočí. Niektorí z nás totiž tieto gény nemajú ani v súčasnosti.

morská špongia, huba, morská huba Čítajte aj Nový Zéland zaznamenal najrozsiahlejšie bielenie morských hubovcov v histórii

Genetika v pohári mlieka

Materské mlieko väčšiny cicavcov vrátane človeka obsahuje laktózu alebo mliečny cukor. Tá nie je súčasťou len čerstvého mlieka, ale aj pasterizovaného. V litri kravského mlieka, ktoré bežne kúpite v obchode, je obsiahnutých až 53 gramov laktózy. Pre vývoj mláďat je veľmi dôležitá, v prvých mesiacoch života im slúži ako hlavný zdroj energie.

Aby však malo mláďa z laktózy prospech, musí ju vo svojom tenkom čreve rozdeliť na ľahšie stráviteľné cukry. A na to slúži enzým zvaný laktáza. U ľudí je jej produkcia najvyššia v dojčenskom veku. Ako ale človek starne, jeho tenké črevo prestáva laktázu vytvárať. Starší ľudia tak môžu mať po požití mlieka tráviace ťažkosti. Akonáhle sa totiž nestrávená laktóza dostane až do hrubého čreva, začne fermentovať. To vedie k nepríjemnému nadúvaniu, bolestiam brucha, hnačke alebo zvracaniu.

Väčšina ľudí napriek tomu s mliekom a mliečnymi výrobkami problém nemá. Ako je to možné? Vedci popísali niekoľko variantov genetickej mutácie, vďaka ktorej ľudské telo laktázu vytvára aj v neskoršom veku. Nazývajú ju laktázová perzistencia. „Mutácií je celkom päť a vznikli najskôr nezávisle od seba,“ vysvetľuje Edita Priehodová z Archeologického ústavu AV ČR v Prahe. „Jeden špecifický variant nachádzame v Európe, ďalší na Arabskom polostrove a zvyšné tri potom majú svoj pôvod zrejme vo východnej Afrike.“

vezuv Čítajte aj Kedy presne vybuchol Vezuv? Vedci našli odpoveď

Cereálie s mliekom nie sú pre každého

V súčasnosti má nejakú zo spomínaných mutácií zhruba tretina svetovej populácie. V niektorých častiach sveta je ale častejšie. Napríklad na severe Európy ju vedci odhalili takmer 96 % obyvateľov Škandinávie alebo Veľkej Británie, ale smerom k rovníku jej výskyt klesá. V Európe má mutáciu asi polovica dospelých ľudí.

V Českej republike sa nachádza v DNA asi 80% obyvateľov. Je teda možné, že jednému z piatich ľudí pitie mlieka nerobí vôbec dobre. Mutácia sa naopak takmer nevyskytuje u niektorých národov z Ázie, ako u Vietnamcov alebo Južných Kórejcov. V Číne a Indii ju má asi 15 % dospelej populácie. Prečo tomu tak je, vedci stále presne nevedia.

Vedeli ste, že takzvane bezlaktózové mlieko je bežné kravské mlieko, ktoré obsahuje pridanú laktázu? Vďaka nej sa laktóza rozštiepi na jednoduché cukry, s ktorými si naše zažívanie ľahko poradí. Nebolo to však kravské mlieko, ktoré ľudia v minulosti pili ako prví. Prvým, na tento účel domestikovaným zvieraťom bola ovca. Potom nasledovali kozy, až potom kravy, kone a somáre. Práve mlieko somára je čo do svojho zloženia najviac podobné ľudskému a už v antike ho ľudia používali ako dojčenskú výživu.

korytnacka pompeje Čítajte aj Archeológovia v Pompejach objavili zachovalú korytnačku aj s vajcom

Zbraň v boji s prostredím

Rovnako sa presne nevie, prečo sa mutácie u človeka objavili. Podľa jedného z vysvetlení zmeny v génoch nastali práve v dobách, kedy sa po afrických pláňach prechádzali pastieri. Teda v neolitickej revolúcii. Ľudská spoločnosť vtedy prechádzala zmenami, ktoré trvali tisíce rokov. Z kultúry lovcov a zberačov sa stávala kultúra založená na pestovaní plodín a ešte skôr na chove dobytka.

V drsnejších klimatických podmienkach, aké panujú napríklad práve v savane, je voda relatívne vzácna, a mlieko zvierat tak mohlo byť vítanou a dostupnou alternatívou. Okrem tekutín si jeho pitím pastieri dopĺňali aj potrebnú energiu.

Iná teória sa snaží vysvetliť mutáciu u ľudí na severe Európy. Tu zohráva úlohu nedostatok slnka a z neho pochádzajúceho vitamínu D. Ak sa telu nedostáva, nedokáže spracovávať ani minerály, napríklad vápnik a fosfor. Výsledkom sú choroby, ako je rednutie kostí alebo takzvaná krivica. Pitím mlieka si tak mohli doplniť vápnik a vitamín D a týchto nepríjemných chorôb sa vyvarovať.

Existuje množstvo rastlinných náhradiek mlieka, ktoré laktózu neobsahujú. Vyrábajú sa zo sóje, ryže, rôznych druhov orechov alebo napríklad ovsa. Každá z nich má však odlišné nutričné ​​hodnoty a nie sú vhodné pre každého. Napríklad nápoje z ryže sa neodporúčajú malým deťom kvôli vyššiemu obsahu arzénu.

Veda baktéria najväčšia Čítajte aj Vedci našli najväčšiu baktériu na svete. Meria až dva centimetre

Dejiny mlieka a človeka

Archeologické nálezy, akými sú aj kostry afrických pastierov, nám odhaľujú zvyky ľudí z minulosti, ale zároveň sú kľúčom k pochopeniu človeka súčasného. Vďaka nim zisťujeme, že zdanlivo banálna schopnosť tráviť mlieko je výsledkom tisícročného vývoja.

Zostáva však množstvo otázok. Nie je možné určiť, či mliečne proteíny, ktoré vedci našli v zubnom kameni pochádzajú z čerstvého mlieka, alebo či boli neolitickí pastieri takí prezieraví, že mlieko fermentovali a radšej jedli mliečne výrobky, ktoré zažívacie ťažkosti nespôsobujú.

Aj ľudia, ktorí dodnes gén na trávenie laktózy nemajú, sa totiž nemusia týchto potravín vzdávať úplne. Okrem bezlaktózového mlieka si môžu bez problémov vychutnať maslo, niektoré druhy jogurtov a tvrdé syry. V tých je vďaka pôsobeniu baktérií laktóza premenená na bezpečnú kyselinu mliečnu.

Zdroj: Jan Hanáček, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR

2 debata chyba
Viac na túto tému: #materské mlieko #mlieko #cukor #laktóza #pitie mlieka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy