Rus nikdy nepovie správne ukrajinský názov pre bochník chleba

"Povedz paljanycja!" kričí chlapec a beží za neznámym mužom na sídlisku. Ukrajinský názov pre tradičný chlieb z droždia sa od začiatku vojny stal výrazom, ktorý umožňuje odlíšiť "svojich" od "cudzích". Rus ho správne nevysloví, napísal poľský denník Gazeta Wyborcza.

17.07.2022 14:36
Pšenično-ražný chlieb. Foto:
Pšenično-ražný chlieb.
debata (80)

Výraz používajú nielen „detské hliadky“, ktorých je v poslednom čase v uliciach veľa, ale aj armáda. Kyjevský jazykovedný ústav rovno označuje výraz „paljanycja“ za heslo. Rusi nie sú schopní toto slovo vysloviť správne, zatiaľ čo Ukrajinci, aj keby každý deň hovorili po rusky, to povedia bez námahy.

Ako je to možné? Či sa nemožno naučiť správnu výslovnosť? Predsa sa ľudia učia cudzie jazyky! Prievan náhle buchne dverami izby, v ktorej spí nemluvňa. Dieťa sa vo sne pohne. Počulo buchnutie. Ale nie tak, ako ho počujeme my. Počulo ho opakovane, možno niekoľkokrát. Pretože keď hovoríme k nemluvňati, počuje náš hlas a jeho ozvenu od okolitých stien, tak ako počujeme hlásenie o príchode vlakov na vlakovej stanici. Prečo je to tak? Dieťa počuje všetko, čo možno počuť. Ale my jedine to, čo pokladáme za dôležité. Naše dospelé mozgy sa naučili ignorovať niektoré informácie.

Zvukové vlny vznikajúce pri buchnutí dverami sa odrážajú od stien a „vchádzajú“ do našich uší a odtiaľ do mozgu. Ale mozog si opakujúce sa podnety nevšíma, pokladá ich za nedôležité a menej výrazné kópie originálu. Jedine, že by zvuk dorazil do mozgu po intervale dlhšom ako dvadsať sekúnd – potom by ho pokladal za nový originál. Preto počujeme ozvenu odrážajúcu sa od vzdialených hôr, ale nepočujeme ju v domoch a na uliciach.

Čo ešte ignoruje mozog? Veľmi často hluchne pri zvukoch jazyka odlišujúceho sa od materinskej reči. Preto niekoľkotýždňové dieťa bez problémov rozozná všetky fonetické nuansy od poľštiny po svahilčinu, ale časom sa táto schopnosť nenávratne stráca.

Sandra Trehubová z Torontskej univerzity viedla výskum skúmajúci, či štvormesačné nemluvňa anglickojazyčných rodičov je naďalej schopné rozoznať fonémy (základné prvky zvukového systému daného jazyka), ktoré sa v angličtine nevyskytujú. V jazykovom laboratóriu si objednala nahrávku dvoch českých fonémov. Keď ich počúvala na páske, začala mať podozrenie, že došlo k chybe. Počula len jediný, stále sa opakujúci zvuk. Sťažovala sa v laboratóriu, ale to odpovedala, že zvuky sú dva a odlišné, ako si objednala.

Cítila sa v koncoch a bála sa, že výskum bude stratou času. Hoci sama nepočula žiadny rozdiel, bezchybne ich rozpoznali skúmané nemluvňatá.

V každodennom živote nám schopnosť odlišovať dôležité od nedôležitých zachraňuje život a prinajmenšom nás chráni pred omylmi. Zbláznili by sme sa, keby sme počuli všetky bezvýznamné hluky, zdrvil by nás prebytok informácií. Ale platí niečo za niečo: po období, keď sme nemluvňatami, nenávratne strácame schopnosť rozlíšiť medzi niektorými fonémami. Môžeme sa naučiť jazyk, jeho štruktúru, prízvuk, ustálené obraty aj nuansy, ale nepočujeme, že vyslovujeme trošku tvrdšie „c“ a kratšie „r“ a mäkké „l“ znie inak.

História rozpoznania svojich od cudzích na základe jemných rozdielov vo výslovnosti siaha až do biblických čias. Kniha sudcov opisuje, ako Gileád dobyl na Efraimovi brody cez Jordán. Keď sa chceli utečenci dostať na druhú stranu, gileádski chceli, aby vyslovili „šiboleť“. Pokiaľ vyslovil „sibolet“, gileádski ho zabili. A tak pri Jordáne zahynulo 42 000 efraimských.

Slovo paljanycja pre bochník okrúhleho chleba začalo po ruskej invázii na Ukrajinu slúžiť na odhaľovanie ruských diverzných skupín. Rusi samozrejme poznajú toto slovo, ale kvôli mierne odlišným fonémam v ruštine ho nielenže nevyslovia správne, ale dokonca nie sú schopní počuť rozdiel medzi svojou a ukrajinskou výslovnosťou, čo skvele zachytil jeden z ukrajinských youtuberov.

Moderátorka ruskej televízie Olga Skabejevová, keď hovorila o tomto jazykovom teste, nielen vyslovila toto slovo naozaj po rusky, ale navyše dodala, že ide o výraz pre jahodu. Ale tá sa ukrajinsky povie „polunycja“, čo sa Rusom rovnako ťažko vyslovuje, asi ako Ukrzaliznycja, čo je názov ukrajinských železníc. Vojaci vytvorili riekanku, hovoriacu v doslovnom preklade, že ukrajinský chlieb chutí ako jahody a predáva sa v obchode pri ukrajinských dráhach.

Podobných príkladov je v dejinách viac: Výraz ciciri (mačka v sicílskom dialekte) poslúžil obyvateľom ostrova na rozpoznanie francúzskych vojakov počas povstania v 13. storočí, zvanom sicílske vešpery. A Francúzi majú dodnes problém s výslovnosťou talianskeho mäkkého „c“ a talianskeho „r“.

Fenduk, alebo lieskový oriešok, bol použitý na identifikáciu Arménov počas masakru v azerbajdžanskom Sumgaite na konci februára 1988. Arméni totiž slovo vyslovujú s „p“ na začiatku namiesto s „f“.

Banadúra (paradajka) bola slovom, ktoré nariaďovali libanonskí vojaci vyslovovať na kontrolných stanovištiach za občianskej vojny v roku 1975. Správna výslovnosť libanonskou arabčinou bola priepustkou, výslovnosť typická pre arabčinu palestínskym rozsudkom smrti.

Prvým výrazom, ktoré za poľsko-nemeckých vojen slúžilo na rozpoznanie, nebolo meno a rodisko Grzegorza Brzenczyszczy­kiewicze z Chrzonszczy­žewoszyc, ale soczewica (šošovka). Presnejšie: Soczewica, bicykel, miele aj mlyn. Touto vetou, nevysloviteľnou Nemcami, rytieri Vladislava Lokýtka preverovali poľský pôvod krakovských mešťanov po potlačení vzbury v roku 1312. Nie je to však stopercentne zaručená historka, pretože ju potvrdzuje jediný zdroj, a síce kronika, ktorú poznáme len z kópie zo 16. storočia.

80 debata chyba
Viac na túto tému: #chlieb #Ukrajinec #vojna na Ukrajine #Rus #tradičný chlieb