Autori štúdie dospeli k záveru, že vyhynutá skupina australopiteka afrického (Australopithecus africanus) sa po Zemi pohybovala už pred 3,4 až 3,7 milióna rokov.
Fosílie boli po tisícročia pochované v juhoafrických jaskyniach, ktoré sú pre bohatú históriu archeologických nálezov známe ako kolíska ľudstva. Vedci sa dlhé roky domnievali, že australopitek africký, ktorého skamenené pozostatky objavili v jaskynnom komplexe Sterkfontein neďaleko Johannesburgu, Zem obýval pred menej ako 2,6 milióna rokov.
Čítajte aj Astronauti majú po návrate z vesmíru problém s obnovou kostnej hmoty
Podľa posledných zistení ale žil na území súčasnej Juhoafrickej republiky už pred 3,4 až 3,7 milióna rokov. Táto nová časová os by mohla zmeniť predstavy o vývoji človeka. Autori výskumu revidovali vek druhu Australopithecus africanus na základe testovania sedimentov v okolí skamenelín na obsah vzácneho izotopu, ktorý vznikol pri vystavení hornín kozmickému žiareniu. Vedci predtým považovali tohto hominida za príliš mladého na to, aby sa z neho vyvinul rod Homo, ktorého vznik sa datuje pred približne 2,2 milióna rokov.
Nové zistenia však ukazujú, že mal na tento evolučný skok navyše ďalší milión rokov. Skupina australopiteka afrického, ktorý bol oveľa menší ako dnešný človek, teda podľa objavu existovala v rovnakom čase ako známa samica australopiteka Lucy, ktorá žila približne pred 3,2 milióna rokov.
Čítajte aj Vedcom sa podarilo naklonovať myši z lyofilizovaných kožných buniek
Lucy, fosília neúplnej kostry druhu Australopithecus afarensis, ktorého zástupcovia podľa vedcov už dokázali stáť vzpriamene a chodiť po dvoch, bola nájdená v roku 1974 v Etiópii. Jej nález viedol k revízii predchádzajúcich teórií o evolúcii ľudského druhu. Skupina Australopithecus afarensis je vedcami považovaná za jedného z australopitekov, ktorý mohol byť priamym predkom rodu Homo.
Podľa vedcov aktualizovaná časová os znamená, že sa oba druhy mohli vzájomne ovplyvňovať a krížiť. Táto skutočnosť podľa nich komplikuje predstavu o tom, odkiaľ človek pochádza, a naznačuje, že ľudská evolučná línia možno nebola taká jednoduchá. Znamená to, že náš rodokmeň „pripomína skôr ker“, povedal francúzsky vedec Laurent Bruxelles, ktorý sa na štúdii podieľal.