V starom Grécku vznikli aj príručky, ktoré je možné využiť ako sprievodcov po pamiatkach ešte dnes. Staroveké pamiatky zachované najmä v stredovekých (byzantských) rukopisoch popisuje Vladislav Knoll zo "Slovanského ústavu AV ČR. Slovanský ústav sa totiž okrem slavistiky zaoberá aj byzantológiou, náukou o histórii a kultúre Byzantskej (Východorímskej) ríše, ktorá bola gréckojazyčná.
Presné údaje o názvoch, polohách i vzdialenostiach, reliéf pobrežia, klimatické zvláštnosti. Praktické informácie, ktoré na cestách potreboval každý staroveký námorník či obchodník, bolo – možno prekvapivo – jednoduché získať. Periply („oboplávanie“), čiže námornícky sprievodca, tvorili samostatný žáner starogréckeho písomníctva a pokryli veľkú časť vtedy známych vodných ciest.
„Dochovali sa texty, ktoré popisujú pobrežie Európy až po Čiernomorie, Áziu, severnú Afriku, Indiu, prakticky celý svet známy antickému človeku. Väčšina diel postupuje v popise jednotlivých oblastí podľa smeru plavby,“ hovorí Vladislav Knoll. „Zemepisné údaje doplnili autori rýdzo praktickými – napríklad kde je možné zakotviť, nájsť pitnú vodu, doplniť zásoby či obchodovať a s čím.“
Čítajte aj Vedci: Chcete dlhšie žiť? Pomôže viac pohybu
Srstnatí ľudia aj Rybojedi alebo perličky z ciest
Väčšina periplov sa snaží byť čo najobjektívnejších, napriek tomu sa v niektorých textoch objavujú subjektívne popisy. Najmä ak počas plavby ich autor narazil na niečo prekvapujúce alebo zaujímavé.
„Krátky periplus Hannonov napísaný pôvodne fénicky v 5. storočí pred Kristom opisuje cestu pozdĺž afrického pobrežia na juh – snáď až do Guinejského zálivu, kde autor píše o stretnutí so srstnatými ľuďmi, ktorých nazýva „Gorillai“. Práve toto slovo bolo v 19. storočí určené na pomenovanie ľudoopov. A nie je zďaleka sám. Stretnutie s domorodcami opisuje viac autorov – vrátane tamojších zvykov. Zaujímavé je aj opisovanie zvykov a pôvodu národa Ichthyofagov (Rybojedov),“ hovorí Knoll.
Niektoré periply sa zachovali v podobe prepisov v iných dielach, čo je aj prípad Indikej, „Knihy o Indii“ Arriána z Nikomédie, ktorá obsahuje prerozprávaný periplus Nearcha, „admirála“ Alexandra Veľkého.
Čítajte aj USA: Na aukcii Sotheby's predali výnimočnú kostru mäsožravého dinosaura
Nearchos popisuje onen podivný národ Rybojedov, ktorí mali podľa povestí byť ľudia premenení na ryby a potom opäť na ľudí. Živia sa iba rybami, dokonca niektoré sušia, melú na múku a z tej pečú chlieb. Autor pritom poznamenal, že im nič iné ani nezostávalo, pretože ich krajina bola úplne pustá.
Sprievodca po zaujímavostiach – aj po Haďom ostrove
Niekedy periply a ďalšie diela opisujú aj pamätihodnosti, často chrámy, v ktorých cestovateľ mohol vzdať slávu niektorému z bohov. Jeden z najdlhších popisov v cestovnej správe o oboplávaní Čierneho mora z 2. storočia (tiež od Arriána z Nikomédie) si vyslúžil Achillov chrám na ostrove Leuké alebo „Bielom ostrove“ – dnes nazývanom Hadí či Zmijinyj ostrov pri brehoch Ukrajiny, ktorý sa stal istým symbolom súčasnej vojny a statočnosti ukrajinských obrancov.
Okrem periplov sa presadili aj ďalšie sprievodcovské diela – periégése, ktoré nepopisujú len pobrežie, ale zavedú čitateľov aj do vnútrozemia. „Periégése sú také zemepisné príručky, ktoré poučujú čitateľov o tom, aké krajiny, národy a mestá na svete existujú. Slúžia aj na pobavenie, preto obsahujú viac zaujímavostí aj narážky na mytológiu,“ vysvetľuje Vladislav Knoll.
Čítajte aj Fosíliu najstaršieho dravého živočícha nazvali podľa Davida Attenborougha
Jeden z najvýznamnejších textov spísal v 2. storočí n. l. Dionýzius Periégétés. Odkazuje nielen na mytológiu, ale spomína aj zvláštne prírodné úkazy, opisuje napríklad „oheň horiaci na nebi“ (polárna žiara) a polárny deň v oblasti ostrova Thúlé kdesi na najvzdialenejšom severe, alebo podivné tvory, ako napríklad morské obludy žijúce okolo ostrova Taprobané (dnešná Srí Lanka), ktorým z chrbta trčia dlhé tŕne, a ktoré sú schopné pohltiť celú loď aj s posádkou. Zaujímavé je, že tento spis, snáď aj vďaka svojej veršovanej podobe, dlho slúžil aj ako školská učebnica zemepisu.
Preniesť sa dvetisíc rokov späť do Atén aj Českej republiky
„Niektoré staroveké príručky je možné využiť ako sprievodcu po pamiatkach, napr. Pausániovho sprievodcu Gréckom a Strabónov Zemepis,“ hovorí Knoll. Pausániova Cesta po Grécku (pod týmto názvom dielo vyšlo v rokoch 1973 a 1974 česky) je sprievodcom v dnešnom zmysle slova. Ide o podrobnú príručku o pamiatkach a umeleckých dielach zoradenú podľa gréckych regiónov s kultúrno-historickým kontextom.
Ak teda ľudia vyrazia na dovolenku do Atén a postavia sa pred ruiny „zdobeného stĺporadia“ (stoa poikilé, odtiaľ slovo stoik), cez ktoré sa dnes necitlivo preháňajú autá, najlepšou voľbou je zalistovať práve v Pausániovom sprievodcovi. „Dozviete sa v ňom, ako toto miesto vyzeralo takmer pred dvoma tisíckami rokov, a budete môcť aspoň v duchu obdivovať jednotlivé skvostné maľby znázorňujúce aténsku mytológiu a históriu,“ opisuje Vladislav Knoll.
Podobne môže fungovať aj monumentálny Strabónov Zemepis zo začiatku nášho letopočtu, ktorý popisoval všetok vtedy známy svet. Pri opise krajín, ktoré autor poznal, rozprával aj o miestnej histórii, zvykoch, pamiatkach a „atrakciách“. V okolí Ríma sa môžu súčasní cestovatelia skúsiť opýtať, či tam ešte ukazujú zaručene pravý Odyseov pohár. Alebo si prečítať o zemi Búiaimon na území dnešnej Českej republiky a o osude jej kráľa Maroboda, Strabónovho súčasníka.