Stanici CNN to povedala profesorka sociológie Deborah Carrová, ktorá vedie centrum pre inovácie v sociálnych vedách na Bostonskej univerzite. Napriek silnejúcemu feministickému hnutiu a rastúcej rovnosti žien a mužov zostáva táto prax stále bežná.
V súčasnej dobe „si prinajmenšom v Spojených štátoch asi 20 až 30 percent žien ponechá svoje meno, čo znamená, že prevažná väčšina si po svadbe vezme priezvisko svojho manžela,“ uviedla Carrová. Patrí medzi ne aj umelkyňa Jennifer Lopezová, ktorá nedávno potvrdila svoj sobáš s hercom Benom Affleckom podpisom „pani Jennifer Lynn Afflecková“.
„Ženy si síce môžu vziať priezvisko svojho manžela legálne, ale stavila by som sa, že profesne bude naďalej vystupovať pod menom J.Lo,“ dodala Carrová.
Čítajte aj Výtvarník s pomocou umelej inteligencie vytvára obrázky vylepšených miest
Až právne zmeny a rozsah feministického hnutia v 70. rokoch 20. storočia priniesli podľa Carrovej väčší tlak na to, aby si ženy ponechávali svoje priezvisko. Táto tendencia sa zmenšila v konzervatívnejšej ére 80. rokov a od 90. rokov kolíše.
Pre niektorých ľudí je prevzatie manželovho mena „verejným vyhlásením svetu, že ste vlastne pár,“ uviedla Carrová. "Domnievam sa, že ďalšou príčinou je spoločenský tlak. Môže prísť od manžela, ale aj od rodiny. A ženy sa často stretnú s nátlakom – či už od svojich rodičov alebo príbuzných z manželovej strany – ohľadom toho, prečo si priezvisko nevezmú. Podľa niektorých ľudí to znamená, že nie ste zväzku takí oddaní,“ dodala sociologička.
Ďalšími dôvodmi sú podľa Carrovej zotrvačnosť alebo tradícia. „Niektoré veci sa jednoducho robili vždy, a tak ich ľudia nespochybňujú. Neodporujú im. Je to jednoducho cesta najmenšieho odporu,“ uviedla.
Niektorí ľudia sa zase možno chcú zbaviť svojho priezviska kvôli túžbe oddeliť sa od svojich biologických rodičov, uviedol psychológ Joshua Coleman z kalifornského Oaklandu. „Niekto, kto k svojim rodičom nemal blízko alebo mal pocit, že mu ublížili… by možno uvítal vyhliadku na nové priezvisko, ktoré by nebolo jeho vlastné,“ uviedol Coleman.
Čítajte aj Počítačová hra Stray s mačacím hrdinom prináša pomoc pre skutočné mačky
Ženy, ktoré veria v rovnosť pohlavia, ale napriek tomu si vezmú manželovo priezvisko, sa zrejme domnievajú, že zmena mena ich nepripravuje o autoritu, ktorú majú ako ženy. „Taká žena sa nevidí v nejakej podriadenosti voči manželovi alebo v tom, že by sa vzdávala nejakej svojej moci, autority, identity alebo individuality. Páči sa jej táto tradícia, ale to neznamená, že prijíma všetky veci, ktoré by s ňou mohli byť podľa zvyklostí spojené,“ dodal Coleman.
Muži si berú priezvisko svojej ženy len veľmi zriedkavo. V štúdii z roku 2018, ktorej sa zúčastnilo 877 mužov, si tri percentá (27 mužov) po svadbe zmenila meno. „Je tu pravdepodobne nejaký druh pretrvávajúcej mizogýnie alebo patriarchátu alebo niečoho takého – myšlienka, že by si muž vzal meno svojej ženy, je nejako považovaná za problematickú,“ uviedol Coleman.
Medzi 20 až 30 percentami žien, ktoré sa neriadia tradíciou, je najbežnejšou praxou ponechanie si vlastného priezviska, ďalej spojenie dvoch mien pomlčkou, skomolenie, alebo ešte vzácnejšie vytvorenie úplne nového zdieľaného mena, povedala Carrová.
Pre niektoré ženy je ponechanie si priezviska zachovaním ich osobnej a rodinnej identity, ktorú vždy mali, uviedla Carrová. „To môže byť spojené s ich rodičmi, s ich etnickým alebo rasovým dedičstvom – mená sú veľmi významné,“ dodala.
Niektorí ľudia si prakticky vytvorili profesijnú identitu, najmä tí, ktorí zastávajú veľmi viditeľné pozície, ako sú spisovatelia, akademici alebo celebrity. Pokiaľ je ich meno kľúčové pre ich profesiu, je to podľa Carrovej niečo, čoho sa nemusia byť ochotní vzdať.
Čítajte aj Archeologický objav v Pompejach ukazuje život dávnej strednej triedy. Pozrite si video a galériu
Ponechanie si priezviska môže byť podľa Carrovej tiež politickým krokom, ktorý často robia ľudia, ktorí sa už hlásia k feministickým názorom a praxi, napríklad k nezávislosti a rovnoprávnemu partnerstvu.
Niektorí ľudia spochybňujú, prečo by malo mať jedno meno prednosť pred druhým, a či používanie priezviska iba jedného z manželov nenaznačuje nerovné partnerstvo.
Podľa Carrovej je ponechanie si vlastného priezviska častejšie u žien s vyšším vzdelaním au starších žien. „V tom čase už majú viac vybudovanú profesnú identitu,“ povedala. Mladšie ženy majú naproti tomu menej profesijných väzieb a môžu viac podliehať tlaku rodiny.
Situáciu môžu skomplikovať deti. Mnohí sa domnievajú, že používanie priezviska jedného z manželov je spoločensky aj právne jednoduchšie, povedala Carrová. „Ľudia vedia, ako vás osloviť,“ dodala. Môže tiež zabrániť „administratívnemu bolehlavu“, ktorý môže spôsobiť rezervácie leteniek, poistenie, zdravotnú starostlivosť alebo povolenie na vyzdvihnutie detí zo školy. Rodičia, ktorí nepoužívajú jedno priezvisko pre celú rodinu, čaká „oveľa viac práce a vysvetľovania, pretože systémy často nie sú nastavené tak, aby vyhovovali inováciám v menách,“ uviedla Carrová.