Uvádza to štúdia britských vedcov publikovaná v odbornom časopise The Lancet Psychiatry, založená na analýze záznamov takmer 1,3 milióna pacientov po covide. Autori tiež usudzujú, že vlna koronavírusového variantu omikron bola spojená s podobným výskytom neurologických a psychiatrických problémov ako variant delta, hoci bol menej smrtiaci.
Problémy s koncentráciou či pamäťou označované výrazom mozgová hmla sú typickým symptómom takzvaného dlhého covidu, čiže chronických problémov rôznych telesných funkcií, ktoré zasahujú nezanedbateľnú časť ľudí v nadväznosti na infekciu koronavírusom.
Čítajte aj Aplikácia už čoskoro odhalí Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. Vedci hľadajú dobrovoľníkov
Vedci z Oxfordskej univerzity, ktorí sa podieľali na novej štúdii, priamo o dlhom covide nehovoria, ich zistenie však prináša ďalšie poznatky o dlhodobých rizikách spojených s vírusom SARS-CoV-2.
Autori sa zaoberali výskytom 14 neurologických a psychiatrických diagnóz, pričom ich početnosť u pacientov, ktorí prekonali covid, porovnávali s rovnako veľkou kontrolnou skupinou ľudí, ktorí sa zotavovali z iných ochorení dýchacích ciest. Hlavný záver je taký, že zatiaľ čo frekvencia depresie alebo úzkostných porúch bola po covide zvýšená len asi dva mesiace, pri „kognitívnom deficite“, demencii, psychotických poruchách či epilepsii bol výskyt stále zvýšený aj na konci skúmaného dvojročného obdobia.
Medzi dospelými mladšími ako 65 rokov zistili vedci po covide výskyt mozgovej hmly na úrovni 640 prípadov na 10 000, zatiaľ čo v kontrolnej skupine predstavoval 550 prípadov na 10 000, uviedol web STAT, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke spravodajstvo.
U seniorov, ktorí mali covid, boli rovnaké kognitívne problémy diagnostikované v 1 540 prípadoch na 10 000 v porovnaní s 1 230 medzi členmi kontrolnej skupiny.
Čítajte aj Svetové rieky vysychajú, napísala CNN a zverejnila porovnávacie satelitné snímky
Zvýšené riziko niektorých problémov sa podľa britských expertov týkalo aj detí, kognitívny deficit však údajne v tejto vekovej kategórii nepretrvával dlhšie ako 75 dní a jeho výskyt bol po menej ako roku a pol medzi dvoma skúmanými skupinami rovnaký. Jeden z autorov štúdie Max Taquet tiež zdôraznil, že absolútne počty daných diagnóz boli u detí „často veľmi malé“ a výrazne nižšie ako u dospelých.
„Tiež sa zdá, že po omikrone, hoci bol menej závažný pri akútnom ochorení, nasledovali porovnateľné miery týchto diagnóz,“ uviedol ďalší spoluautor výskumu Paul Harrison.
STAT napísal, že vedci v súvislosti s variantom delta pozorovali skoro 40-percentný nárast frekvencie mozgovej hmly v porovnaní s pandemickou vlnou variantu alfa. Podobná miera rizika potom údajne pokračovala po nástupe variantu omikron.
Nedávna správa výskumníkov z londýnskej univerzity King's College však naznačovala, že príznaky dlhého covidu boli po nákaze omikronom výrazne menej časté ako pri delte.
Čítajte aj V polovici storočia bude časť USA zažívať dlhodobé vlny horúčav
Nová štúdia Oxfordskej univerzity a britského národného výskumného zdravotného ústavu NIHR má v niekoľkých smeroch rezervy. Autori nepoznali intenzitu daných mentálnych problémov ani presný moment, kedy sa u pacientov objavili, podotýka tlačová správa univerzity. Do ich výsledkov vnášajú určitú neistotu aj nezaregistrované prípady covidu. Vedci sa nezaoberali ani tým, ako by mohol koronavírus dané problémy spôsobovať.
Niektorí experti pracujú s hypotézou, že za kognitívnymi problémami sú mikroskopické krvné zrazeniny pozorované pri nákaze, objavuje sa však aj názor, že pramení skôr z celospoločenských otrasov v čase pandémie. Taquet povedal, že zistenia jeho tímu zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu v snahe objasniť, „prečo sa toto po covide deje“. Je podľa neho zjavné, že pandémia neprináša „cunami nových prípadov demencie“, nárast vo výskyte však nemožno ignorovať ,,,vzhľadom na závažnosť dôsledkov" takejto diagnózy.