Už dlho je známe, že medzi najčastejšie príznaky v týždňoch a mesiacoch po nákaze koronavírusom patrí strata čuchu a dýchavičnosť. Na zozname ďalších bežných príznakov je napríklad únava, vyrážka a mozgová hmla. Teraz sa vedcom podarilo preukázať, že ľudia s dlhým covidom často pociťujú „extrémne širokú“ škálu príznakov, vrátane menej známych vedľajších účinkov, ako je amnézia a neschopnosť vykonávať známe pohyby alebo pokyny.
Zistenia publikované v odbornom časopise Nature Medicine potvrdzujú to, čo mnohí pacienti opakovane hovoria svojim lekárom, rodine, priateľom a kolegom od začiatku pandémie.

Zo štúdie Birminghamskej univerzity vyplýva, že škála príznakov sa dá deliť na respiračné problémy, psychické a kognitívne problémy, a potom na širšiu škálu ostatných symptómov. Okrem toho, že vedci zaznamenali širší súbor príznakov, identifikovali aj kľúčové skupiny a druhy správania, ktoré vystavujú ľudí zvýšenému riziku vzniku dlhého covidu.
Ich zistenia naznačujú, že väčšie riziko dlhého covidu hrozí ženám, mladším ľuďom a osobám z černošskej, zmiešanej alebo inej etnickej skupiny. Ľudia z chudobnejších vrstiev, fajčiari a ľudia s nadváhou alebo obezitou boli tiež častejšie spojení s pretrvávajúcimi príznakmi. „Tento výskum potvrdzuje to, čo pacienti hovorili lekárom po celý čas pandémie – že príznaky dlhého covidu sú veľmi široké a nemožno ich plne vysvetliť inými faktormi, ako sú rizikové faktory životného štýlu alebo chronické zdravotné problémy,“ uviedol hlavný autor štúdie, docent klinického lekárstva na Birminghamskej univerzite Shamil Haroon.

„Príznaky, ktoré sme identifikovali, by mali pomôcť lekárom a tvorcom klinických smerníc zlepšiť hodnotenie pacientov s dlhodobými následkami covidu a následne zvážiť, ako túto symptomatickú záťaž najlepšie zvládnuť,“ dodal.
Štúdia zistila, že ľudia, ktorí boli pozitívne testovaní na koronavírus, uvádzali po 12 týždňoch od počiatočnej infekcie oveľa častejšie 62 príznakov ako tí, ktorí sa vírusom nenakazili. Výskumníci analyzovali anonymizované elektronické zdravotné záznamy 2,4 milióna ľudí v Británii spolu s tímom lekárov a výskumníkov z celého Anglicka.

Anuradhaa Subramanianová, ktorá tiež pôsobí na Birminghamskej univerzite a podieľala sa na štúdii, uviedla: „Zvlášť zaujímavé sú naše analýzy údajov o rizikových faktoroch, pretože nám pomáhajú zvážiť, čo by mohlo byť príčinou alebo prispievať k dlhému covidu.“
"Ženy majú napríklad väčšiu pravdepodobnosť výskytu autoimunitných ochorení. Keď v našej štúdii vidíme zvýšenú pravdepodobnosť výskytu dlhého covidu u žien, zvyšuje to náš záujem o skúmanie, či zvýšené riziko u žien môže vysvetľovať autoimunita alebo iné príčiny. Tieto pozorovania nám pomôžu lepšie sa zamerať na to, čo môže byť príčinou pretrvávajúcich príznakov po infekcii, a ako môžeme pomôcť pacientom, ktorí ich pociťujú,“ dodala Subramanianová.