Niekdajší vojenský pilot neskôr pôsobil niekoľko rokov ako univerzitný učiteľ, potom sa venoval podnikaniu a zúčastnil sa aj na vyšetrovaní katastrofy raketoplánu Challenger. Posledné štvrťstoročie života strávil v ústraní a publicite sa skôr vyhýbal. Zomrel 25. augusta 2012, krátko po svojich 82. narodeninách.
Cesta rodáka z malej farmy v štáte Ohio do vesmíru nebola jednoduchá, hoci lietať túžil od detstva. V šestnástich, teda vo veku, keď mladí Američania obvykle dostávajú vodičský preukaz, už mal Armstrong prvú pilotnú licenciu a vďaka svojmu nadaniu a školským úspechom si mohol vyberať univerzitu.
Dostal síce ponuku na štúdium na slávnom Massachusettskom technickom inštitúte (MIT), nakoniec dal prednosť bližšej Purdueovej univerzite v susednej Indiane. Aby si nemusel robiť starosti so školným, upísal sa vtedy sedemnásťročný Armstrong americkému námorníctvu – výmenou za štúdium sľúbil odslúžiť nejaký čas v uniforme. Po necelých dvoch rokoch musel štúdia leteckého inžinierstva prerušiť, od odboru sa ale príliš nevzdialil. Absolvoval osemnásťmesačný letecký výcvik a krátko po dvadsiatych narodeninách sa oficiálne stal pilotom Námorníctva Spojených štátov.
Čítajte aj Video: Pozrite si nové zábery Jupitera. Zhotovil ich vesmírny ďalekohľad
Do civilu sa pritom hneď tak vrátiť nemal. V rovnakom čase totiž vypukla vojna v Kórei, v ktorej zohrali americké vojenské sily, a najmä letectvo, výraznú úlohu. Na kórejskom nebi tak nemohol chýbať ani Neil Armstrong, počas roka aktívne služby absolvoval takmer osem desiatok bojových letov a len so šťastím unikol zostreleniu. Po návrate do civilu sa vrátil aj na štúdium a ako čerstvý držiteľ diplomu získal v roku 1955 miesto skúšobného pilota v organizácii NACA (predchodkyňa Národného úradu pre letectvo a vesmír – NASA).
Pilotoval množstvo unikátnych strojov vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1. Za ovládacou pákou raketového lietadla North American X-15 sa dokonca pozrel na samú hranicu vesmíru, do výšky viac ako 63 kilometrov nad zemským povrchom. Vďaka tomu sa ocitol v skupine pilotov plánovaného raketoplánu X-20 a po jeho zrušení sa začiatkom 60. rokov dostal medzi astronautov NASA.
Do vesmíru sa prvýkrát pozrel v marci 1966 ako veliteľ lode Gemini 8, bol vtedy jedným z prvých civilistov na obežnej dráhe. Vďaka tomu, že už nebol aktívnym vojakom, sa Armstrong stal tiež jedným z najznámejších astronautov všetkých čias. V pristávacom module misie Apollo 11 nazvanom Eagle (Orol) totiž sedel aj plukovník letectva Buzz Aldrin, NASA ale dospela k názoru, že prvým človekom na Mesiaci bude civilista. Aldrinovi ešte patrili prvé slová prednesené na povrchu mimozemského telesa (nepovedal však nič svetoborné, len oznámil „hladké pristátie“) a potom prišli Armstrongove hviezdne okamihy.
„Tu je základňa Tranquillity. Orol pristál!“ ozvalo sa 20. júla 1969 krátko po deviatej večer stredoeurópskeho času z Mesiaca. O štyri hodiny neskôr potom Armstrong zostúpil po rebríku k šedivému mesačnému povrchu a predniesol slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Potom vytlačil do mesačného prachu natrvalo svoje stopy aj Aldrin a spoločne strávili „na miestečku veľkom ako záhradka“ v oblasti Mora pokoja 21 hodín a 36 minút, kým sa vydali na spiatočnú cestu.
Čítajte aj NASA pripravuje štart rakety SLS v rámci programu Artemis pre let na Mesiac
Po návrate z druhej a poslednej vesmírnej cesty patril Armstrong k najpopulárnejším ľuďom na zemeguli. V USA dostal Prezidentskú medailu slobody, navštívil vyše 20 krajín sveta, no napriek tomu zostal skromný. Nikdy nevyhľadával verejné zhromaždenia, občas však vystúpil na nejakej konferencii. V roku 1971 odišiel z NASA a osem rokov bol profesorom leteckej mechaniky na Cincinnatskej univerzite. Neskôr pracoval ako konzultant leteckých firiem.